Šašo mal na kráľovskom dvore dôležitú nezastupiteľnú funkciu. Bol to človek, ktorý obvykle vyzeral komicky. Jeho výzor nabádal nebrať ho vážne. Keby to isté čo povedal šašo, povedal nejaký dôležitý dvorný radca, mohol by ľahko skončiť v temnici. Šašo mal právo kráľovi tykať, podpichovať ho, a povedať nahlas a drzo to, čo si všetci potichu mysleli. Mohol kedykoľvek prísť na akékoľvek rokovanie a mohol komukoľvek skočiť do reči. Chránila ho "šašovská" imunita. :-)Úloha šaša napriek týmto všetkým výhodám nebola jednoduchá. Musel byť primerane zdravo drzý. Musel veľmi dobre vedieť, čo všetko si ešte voči kráľovi môže dovoliť a čo už nie. Dobrý a múdry kráľ si jeho poslanie veľmi vážil aj preto, lebo si neuťahoval len zo správania kráľa, ale vedel okoreniť aj niektoré reakcie jeho poradcov, ktorí niekedy neodolali radiť kráľovi tak, aby z toho mali najväčší prospech práve oni - ľudia, ktorí sedia najbližšie pri kráľovskom poklade.Dnes máme demokraciu. Vládne nám ľud, ktorý podľa Platóna nie je ani najmúdrejší ani najzbožnejší. Vládne nám ako vie. Nevieme, kto spomedzi vládnúceho ľudu je najviac kráľ, pretože až príliš veľa z nich má "kráľovské maniere". O ich múdrosti sa rozpráva žiaľ viac vtipov ako pochvalných rečí. Boli by sme radi, keby tí, ktorých ľud zvolí, boli tí najmúdrejší. Keby boli múdri, určite by radi počúvali šašov, a chránili by ich imunitu viac ako tú svoju. Ak si myslia, že nepotrebujú šašov preto, lebo sami sú najlepší humoristi, tak potom asi nevedia, že často sa nad ich výčinmi smejeme cez svoje slzy, pretože ich humor je trápny. Nechápu nezastupiteľnú úlohu šašov - rozosmievať tak, aby sa smiechom zmúdrievalo...
