Ak chce byť niekto šťastný sám, cesta šťastia je iba malý oblúčik okolo jeho srdca. Preto egoista nemôže byť nikdy dostatočne šťastný aj napriek tomu, že sa vlastne okrem svojho šťastia nevenuje ničomu inému. Ak však niekto robí druhých šťastnými, šťastie vykoná dlhšiu cestu a preto je aj väčšie. Sme usporiadaní na rozdávanie. Zmyslom každého povolania je „získavať rozdávaním ".Ako môžeme spoznať svoje povolanie? Je to náročný proces a akékoľvek zjednodušovanie tohto problému ublíži hľadajúcemu. Nie je to niečo statické. Povolanie je život a každý život v sebe obsahuje vnútornú dynamiku, neustálu zmenu, komunikáciu so životom.Zostať na križovatke - je to jedna zo základných zásad pri rozhodovaní. Je to vtedy, keď človek pred sebou vidí dve cesty a nevie, ktorou by sa mal vydať. Je potrebné dostatočne zvážiť všetky argumenty pre jednu, či pre druhú životnú cestu. Človek by sa nemal rozhodnúť, ak na každej z ciest nevidí dôvody aj pre aj proti. Jedine vtedy môže urobiť rozhodnutie, keď pozná aj klady aj zápory cesty, ktorou sa rozhodne ísť.Nezostať zaľúbený - Zaľúbený človek v prvej fáze na svojom milovanom vidí iba samé klady. Toto ešte nie je skutočná láska. Skutočná láska začína vtedy, keď v milovanom spoznáva aj negatívne stránky a napriek tomu ho chce mať rád. Človek, ktorý na svojom budúcom povolaní vidí ešte stále priveľa kladov a primálo ťažkostí, nie je pripravený a mal by zostať na križovatke.Ani prikrátko, ani pridlho - Presne toľko by mala trvať príprava na povolanie, na životný stav. Je to veľmi neurčité vyjadrenie a naschvál som použil toto vyjadrenie, pretože pre každého je to individuálne. V každom prípade by to nemalo byť kratšie ako pol roka. Vo vzťahu totiž obvykle až po šiestich mesiacoch dochádza k tomu, že zaľúbenie sa mení na skutočnú lásku. Už Napoleon tvrdil, že dvaja mladí ľudia, ktorí sa nepoznajú aspoň pol roka, by nemali uzatvárať manželstvo. Plnšie „vytriezvenie" prichádza však až po roku.V niektorých spoločenstvách robia chybu, že bez prípravy prijímajú mladých ľudí rovno do noviciátu, ktorý trvá obvykle rok. Prijímanie nových členov by sa nemalo udiať bez toho, aby človek mal možnosť aspoň pol roky bývať „na skusy" v komunite.Je dôležité, aby sa dvaja mladí ľudia stretávali aj v tom prostredí, v ktorom vyrastali. Spoznanie rodinného zázemia veľa napovie o budúcom partnerovi. Voči občasným návštevám sa totiž dokážeme pretvarovať, ale nedokážeme to voči tým, s ktorými žijeme dennodenne.
