
Keď sa povie holokaust, predstavíme si členov židovského národa. Je pravdou, že si vytrpeli veľmi veľa. Je ale pravdou aj to, že popri nich si veľa vytrpeli aj Rómovia, Slovania a všetky národy, ktoré boli vtedajšími mocnými sveta považovaní za menejcenných. U holokaustu namiereného proti Židom sme navyknutí na takú mieru úcty a rešpektu, že aj tie najznámejšie svetové agentúry majú strach vyjadriť sa k súčasným udalostiam k vojne na východe. Popieranie holokaustu sa stalo trestným činom v mnohých krajinách. To je v poriadku. Jeho tabuizovanie však z porazených ľahko môže urobiť nedoknuteľných víťazov, víťazov, ktorých sa "nepatrí" kritizovať.Získanie nedotknuteľnosti a privilegovanosti určitej skupiny ľudí vždy prinieslo ľudstvu väčšie, alebo menšie zakopnutie na ceste dejinami. Je úplne jedno, o nedotknuteľnosť koho ide. Ak ide o slabých a bezbranných, vtedy to ešte býva pochopiteľné a uznávané. Ak sa medzičasom ale zo slabých stanú mocní, nedotknuteľnosť sa môže stať ich pýchou a pýcha predchádza pád. Priveľké práva bývajú začiatkom neprávostí. Nedokážem posúdiť, koľko možností a koľko trpezlivosti ešte zostalo Izraelu, keď pristúpil k takému krajnému riešeniu, akým je bombardovanie civilných cieľov. Izraelu, ktorý má najlepšiu armádu na svete. Viem, že majú strach čoraz z mladších atentátnikov. Viem, že bojujú proti ľuďom, ktorí deti často používajú ako obranný štít. Keď deti zabíjajú vyslovení teroristi, nazývame to terorizmom. Keď to ale takto robia "tí iní", aj OSN sa bojí vyjadriť...Dnes do večera bude zdanlivý pokoj. Pokoj zbraní, no nie pokoj nenávisti. Tá sa zbiera mnoho rokov na jednej aj na druhej strane. Ľudstvo by sa nemalo báť nazvať veci pravým menom bez ohľadu na to, kto tieto veci robí, bez ohľadu na to, či ich bežne nazývame provokáciou, pomstou, alebo obrannou ofenzívou. Je to politika mocných a po rinčaní zbraní na istý čas nastúpil štrngot pohárov diplomatov a politikov. Je tento štrngot úprimný a naozaj ide o zlepšenie celkovej situácie? To ukáže spôsob, akým sa k tomu svet dokáže postaviť. Či na stranu mocných na jednej a druhej strane, alebo na stranu nevinných obetí. Bez nazvania vecí pravým menom sa však nič dopredu nepohne, lebo iba pravda nás dokáže oslobodiť...