Boh dal na túto noc Mojžišovi presné pokyny. Veraje dverí mali potrieť krvou baránka, mali byť vychystaní na cestu, aby vyrazili hneď, kedy ich faraón konečne pustí. Bola to taká veľká udalosť, že odvtedy si ju pripomínali každý rok. Na slávenie tejto Veľkej noci - noci vyslobodenia z egyptského otroctva, sa mala zísť celá rodina okola stola, a konzumovať pokrmy, ktoré pripomínali odchod z Egypta.Mal sa jesť baránok pečený na ohni s nekvaseným chlebom. Toto im malo pripomínať, že ich zachránila krv baránka a že museli odísť tak rýchlo, že nestihlo vykysnúť cesto na chlieb. K týmto pokrmom zvykli piť víno z jedného pohára, aby boli súdržní a aby boli Bohu vďační za všetky dary, ktoré im dáva.K večeri sa mali jesť aj horké zeliny. To preto, aby nezabudli, ako ťažko im bolo v Egypte. Malo im to pripomenúť aj reptanie Izraelitov na púšti, ktorí nariekali za mastnými hrncami v Egypte a zabudli na útlak v cudzej krajine. Zelená bylina bola teda súčasťou veľkonočnej večere a jedol ju pravdepodobne aj Ježiš, keď so svojimi apoštolmi slávil pamiatku na túto veľkonočnú večeru.Až oveľa neskôr vznikol zvyk na svätých omšiach v tento deň svätiť oleje z plodov zelenej olivy. Krizmu - olej určený na birmovanie, olej katechumenov pre tých, ktorí sa chcú stať kresťanmi a olej určený na vysluhovanie pomazania nemocných. Tieto oleje sa však dnes nesvätia pri večernej svätej omši, ale pri rannej, ktorú slávia kňazi v spoločenstve so svojím biskupom.Zelená farba v názve má teda viac významov. Pripomína prežité utrpenie, z ktorého Boh vyslobodzuje človeka, vyzýva k ľútosti nad svojimi hriechmi a dáva nádej, že olej zelenej olivy môže prispieť k uzdraveniu človeka.
