Ja v "rómskej otázke" žijem už naplno šesť rokov a musím povedať, že by mi ani trošku nevadilo, keby to dopredu pohlo práve SNS. Ak by oni na "rómsku otázku" našli "rómsku odpoveď" a pohli by to dopredu, neprekážalo by mi to. Možno to bude tým, že som už unavený z toho, že na všemožných fórach ponúkam odpovede a riešenia a vždy som odbitý s výhovorkou, že na to vraj nie je dostatok politickej vôle, lebo je stále pred nejakými voľbami. Som unavený z toho, že práve sociálne úrady a vyštudovaní sociológovia sa uchyľujú radšej ku krátkodobým navonok efektným riešeniam namiesto kvalitnej terénnej sociálnej práce.Na to, aby človek začalo pracovať s Rómami, nie je potrebná láska k Rómom, aj keď priznám, že s láskou to ide ľahšie, lebo tá je vynaliezavá. Na pustenie sa do solídnej práce stačí aj láska ku Slovensku a ku Slovákom a pud sebazáchovy. Stačí, ak si uvedomíme, čo čaká budúce generácie, ak to necháme tak ako to je, a budeme dúfať, že sa to nejako vyrieši. Nič sa nevyrieši. Pán Slota nemusí mať lásku k Rómom, aby sa pustil do riešenia a aby k tomu nabádal svojich politických súputnikov. Ekonomicky je na tom táto vláda oveľa lepšie ako ktorákoľvek predtým, má teda dostatok finančných kapacít na to, aby rozbehla celoplošný sociálny program na úrovni.Problém vidím iba v tom, že ak pán Slota hľadá partnera, ktorý by s ním komunikoval za všetkých Rómov a ktorého by ostatní rešpektovali, bude hľadať ešte dosť dlho. Nesystémové kroky v sociálnej oblasti u všetkých ponovembrových vlád zobrali z rúk všetky tromfy možným rómskym politickým zoskupeniam. Nič sa systémovo neriešilo a je úplne prirodzené, že popri takomto chaotickom prístupe sa nemohli vykryštalizovať, či vychovať skutočné osobnosti. Ak nikto z Rómov nemá dostatočné postavenia na to, aby mal vplyv na vytváranie dlhodobých koncepcií, skončí sa iba pri tom, že tu a tam sa oslovia nejaké osoby, ktoré všeobecne medzi Rómami nie sú rešpektovanými osobnosťami. Netvrdím, že medzi Rómami osobnosti nie sú. Moja skúsenosť je taká, že v politike sú to buď krikľúni bez kompetencie, alebo kompetentní bez patričnej schopnosti, či možnosti zviditeľnenia sa.Tie skutočné osobnosti väčšinou nie sú v politike. Osobnosti už väčšinou mávli rukou nad touto rómskou generáciou dospelých, a pustili sa do výchovy a vzdelávania novej generácie s nádejou, že štát medzičasom neprestaví sociálny systém tak, že sa viac oplatí neštudovať ako študovať, a nepracovať a brať podporu ako pracovať. Rómovia nepotrebujú "malý dvor a veľký bič a vysoký plot". Potrebujú seriózne rozpracovanú stratégiu sociálnej politiky rešpektujúcu ich mentalitu, potrebujú stratégiu "cukru a biča" rozmenenú na drobné pre nich vždy v dohľadnom časovom horizonte. Každý, kto má rád Slovensko a Slovákov a záleží mu na tom, ako budú žiť budúce generácie by sa mal zapojiť do hľadaní odpovede na "rómsku otázku", mal by sa zapojiť do toho, aby sociálna politika bola oveľa adresnejšia, aby v krátkom časovom horizonte zvýhodňovala - "cukor" tých, ktorí sa usilujú a znevýhodňovala - "bič" tých, ktorí sú nezodpovední.K tomu, aby to vyšlo, je potrebná oveľa širšia škála sociálnych bytov, nie iba dve kategórie ako je tomu teraz. Rovnako je potrebný presný sociálny monitoring a škálové rozdelenie súčasných peňazí a to aj bez ich prípadného navýšenia, aby tí, ktorí sa usilujú, dostali viac a tí, ktorí sú darebáci, aby dostali menej. Možno naozaj pán Slota bude ochotný chytiť sa aj toho biča na tých, ktorí zneužívajú sociálny systém, a nestarajú sa ani o to, aby peniaze daňových poplatníkov nešli do rúk obchodníkov s lacným vínom, ale do vzdelávania a výchovy budúcej rómskej generácie. A možno naopak práve "zbratanie sa" SNS s Rómami povedie tam, že toho pomyselného biča sa nikto nechytí, Rómovia dostanú svoje peniaze a vláde bude úplne jedno, na čo sa použijú.Ja osobne mám rád Slovákov a mám rád aj Rómov. A práve z toho dôvodu som náročný aj k jedným, aj k druhým. Pre deti, ktorým sa venujeme a rovnako pre dospelých, ktorých zamestnávame máme rozpracovanú širokú škálu odmien a znevýhodnení. Robíme všetko pre to, aby každý maličký pokrok a každé zaostanie bolo motivované trochou "cukru" či kúskom "biča". Šanca sa ponúkne každému, ak ju niekto nevyužije, či zneužije, dostane sa na koniec poradovníka. Ak niekto dosiahne jeden schod, motivujeme ho k tomu, aby vystúpil na ten ďalší. Bez motivácie malých krokov, bez veľmi široko škálovitej diferenciácie, ktorá jediná vie poskytnúť odpoveď na ich krátkodobý pragmatizmus, má každý projekt veľké predpoklady na neúspech.Mňa osobne teší, že aj medzi Rómami pribúda takých, ktorí nepotrebujú krátkodobú motiváciu a vedia si aj sami tú dlhodobú rozmeniť na drobné. U väčšiny sociálnych projektov je však potrebné počítať s tým, že tú motiváciu bude nutné nejako rozmieňať. Nech by projekt bol akokoľvek nádherne napísaný, ak je krátkodobý s dlhodobou motiváciou a bez vyžadovania spoluúčasti cieľovej skupiny, je iba obyčajným okrádaním daňových poplatníkov. Je mi úplne jedno, kto koncepciu dotiahne do konkrétnych krokov, ak však niekto nechce brať do úvahy riziká, ktoré som tu vymenoval, nech radšej ostane pri neadresnom vyplácaní sociálnych dávok. Tam sa totiž vždy môže vyhovoriť na to, že to nie my sme na vine, to oni peniaze zle použili. Takýto alibizmus tu podľa mňa vládne už pridlho...
