Najskôr ho pošle do Ninive s posolstvom, že Ninive bude zničené. Úplne jasné proroctvo. Jonáš mal čo robiť, aby sa podujal takúto nepríjemnú zvesť ohlásiť. Keď sa to už dozvedeli všetci, čo to mali vedieť, Boh zrazu zmenil svoje rozhodnutie. Nechal sa "ukecať" a nakoniec z ničenia nič nebolo a Jonáš vyzeral ako blbec, ktorý nevie, čo vlasne Boh chce. Je ale zaujímavé, že Boh sa nikdy nenechá ukecať slovami. Tých si už od stvorenia prvého človeka musel vypočuť riadnu kopu a všelijakých...On je iný, necháva sa "ukecať" skutkami. To je pre neho berná minca. Videl ich skutky, že sa odvrátili od zlej cesty. Zmiloval sa a nepostihol ich nešťastím. Takto odpúšťať znova a znova si nedovolí židen šéf firmy, pretože by onedlho skrachovala. Niektorí majú trikrát a dosť a niektorí iba raz a dosť. Boh sa nespráva ako šéf firmy a nezáleží mu na "úspechu sveta". Nejde mu o to, aby firma "svet" vykazovala čo najlepšie výsledky. On je Otec, ktorý má rád všetky svoje deti a záleží mu na šťastí každého z nás.Boh nám dal slobodu, aby sme si so svojím životom mohli robiť, čo sa nám zapáči. Nikdy nás však neprestal vyzývať k zodpovednosti najmä vtedy, keď uplatňovanie našej slobody kradne slobodu druhým. Preto nás napomína cez prorokov. Preto mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril k nám ústami prorokov a v poslednom čase k nám prehovoril ústami Syna. Preto nás neustále vyzýva k pokániu, lebo čím "slobodnejšie" bez zodpovednosti sa chceme správať, tým viac okolo seba zväčšujeme ľudské utrpenie.Aj Ježiš začal svoje ohlasovanie výzvou k pokániu. Pretože sa naplnil čas k tomu, aby sa rozšírilo evanjelium, je potrebné osobné obrátenie každého z nás. Máme sa každý sám pokánim usilovať obrúsiť ostré hrany, ktoré zraňujú tých, ktorí žijú s nami a okolo nás. Vždy budú potrební ľudia, ktorí túto pravdu budú ohlasovať. Ježiš si volí apoštolov, aby spolu s ním ohlasovali pokánie, ktoré budú svojím životom žiť. Robí z nich rybárov ľudí, poslov radostnej zvesti, ktorí zachránia ryby z mora zla.Boh je dobrý Otec, ktorý je ochotný vždy znova a znova nám poskytnúť šancu, keď sa chceme zmeniť. Je však Otcom všetkých svojích detí na Zemi, a preto ak jedno dieťa ubližuje druhému, musí aj trestať, aby zastavil bezprávie. Preto okrem povzbudzovania k dobru upozorňuje aj pred nebezpečenstvom trestu v tom prípade, ak sa rozhodneme ubližovať ľuďom okolo nás. Nechce vytrhať kúkoľ spomedzi pšenice tam, kde je nádej, že kúkoľ sa môže zmeniť na pšenicu. Nestačí to, že sa niekto cíti byť pšenicou. Mali by sme byť pšenicou s ťažkými klasmi, ktoré náš život sklonia pokorne k zemi, a ktoré svojím príkladom pomôžu kúkoľu k zmene na pšenicu.Prečo nás teda Boh neustáloe zachraňuje? Robí to preto, lebo mu záleží na každom z jeho detí. Záleží mu na tom, aby sme žili medzi sebou ako dobrí súrodenci...
