že ak nemá hriechy, tak je potom určite svätý, nech si teda vyberie nejaký výklenok v kostole. :-) Mňa osobne vôbec nedokážu znervózniť dlhé rady. Vždy sa sústredím na konkrétneho človeka, a usilujem sa jeho životnú situáciu pochopiť čo najlepšie. Usilujem sa pochopiť jeho vzťah k Bohu, vzťah k ľuďom a k rôznym okolnostiam života. Aj keď dvaja hovoria to isté, nie je to to isté, pretože ich k tomu mohli priviesť úplne iné okolnosti a jeden to môže vnímať ako bežnú prekážku, kým druhý ako neprekonateľnú bariéru.Tu, na Luniku IX, chodievajú k spovedi väčšinou iba deti. Možno preto sa teším na predvianočné spovedanie, že sa stretnem s osudmi ľudí rôznych vekových kategórií. Tam už nie sú iba malé deti, ktoré sa usilujú čo najlepšie zvládnuť život s rodičmi a spolužiakmi. Blízki sú mi najmä študenti, ktorí sa musia vysporiadať s novým náročným prostredím a rastúcou samostatnosťou, pripomenie mi to roky, keď som robil vychovávateľa na gymnáziu v Šaštíne. Mladí, ktorí sa usilujú uchytiť v nejakom zamestnaní a zladiť to so súkromným životom, mi pripomínajú chvíle, keď som bol zamestnaný ako robotník pred štúdiom teológie. Vysokoškoláci zasa moje chvíle strávené najmä na vysokej škole v Nitre, kde popri študentskom živote vyzrievajú charaktery v priateľských aj hlbokých vzťahoch.Dospelí mi pomáhajú rozšíriť si obzory o tom, čo všetko musia najmä mladé rodiny zvládnuť. Ľudia, ktorí už roky zvládajú svoje zamestnanie a ich rodinný život mi pomáhajú lepšie pochopiť ľudí, ktorých zamestnávame cez občianske združenie. Ľudia, ktorí svoj produktívny vek končia, či už zaslúžene odpočívajú, mi pripomínajú mojich rodičov, ľudí, ktorí pre svoje deti a vnúčatá chcú len to najlepšie. Je to za krátku dobu úžasne veľa zaujímavých životných osudov, osudov ľudí, ktorí zápasia o pozdvihnutie svojej hlbokej ľudskosti tým, čo je hlboko Božie.Nevnímam iba hriechy. Tie sú iba malou časťou ich života. Usilujem sa počúvať najmä medzi riadkami a spolu s nimi hľadám aj to, čo sa darí, čo teší, čo povzbudí. Modlitbu nevnímam iba ako splnenie si povinnosti, ale ako budovanie vzťahu s niekým, komu je vhodné každý večer povedať aspoň "ďakujem" a "prepáč". Vzťah s ľuďmi, najmä najbližšími, vnímam ako možnosť pre niekoho žiť, ako možnosť nebyť na tomto svete sám. Usilujem sa každý spor vnímať ako búrku, ktorá má prehrmieť, aby sa objavila čistá, jasná obloha. Na všetky slabosti sa usilujem pozerať ako na čosi naše a predsa akosi cudzie. Ako na niečo, s čím musíme žiť, niekedy aj prehrávať, no nikdy neprestať bojovať.Usilujem sa spolu s nimi hľadať Boha, ktorý nehodnotí náš úspech, pretože vyžaduje iba jednoduchú snahu, Boha, ktorý sa nemračí nad našimi pádmi, ale spolu s nami smúti nad tým, že sa na ceste občas zapotácame, a ktorý sa teší z každého, čo i len najmenšieho odhodlania, ísť ďalej a nevzdávať sa. V predchádzajúcej farnosti som pred každou svätou omšou pol hodiny čakal na kajúcnikov, a málokedy som ostal sám. Tu mi to trochu chýba. Keby som nebol tak vyťažený inými povinnosťami, rád by som si našiel tiché miestečko napríklad v košickom dóme, kde by som spolu s ľuďmi objavoval, aký je náš Boh k nám, a ako vedie naše životy.Chcel by som povzbudiť všetkých kresťanov, ktorí ešte neboli pred Vianocami na svätej spovedi, aby si na túto udalosť našli čas. Kňaz, ktorý na vás čaká sa vás určite bude usilovať pochopiť. Je tiež iba hriešnikom, ktorý hľadá posilu a odpustenie u Boha. Kňaz na vás čaká, aby vám pomohol neprestať s úsilím budovať vzťah so svojím Bohom, s ľuďmi, ktorí sú okolo vás a spolu s vami bude hľadať nádej, že sa oplatí vnášať viac svetla do každého života aj do všetkých životných okolností. Ježiš, ktorý na Vianoce príde ako Svetlo sveta, bude veľmi rád, ak vo vašom srdci toho svetla nájde čo najviac...
