- A keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom?- Päťdesiat je príliš málo, ja by som navrhoval rovnú stovku.- Pane, a čo by si povedal na šesťdesiat?- Maximálne tak deväťdesiat!- Čo ak bude spravodlivých o dvadsať menej ako deväťdesiat? Zničíš kvôli dvadsiatim celé mesto?- Osemdesiat je maximum, nezabúdaj, že som síce milosrdný, ale aj spravodlivý, veď obyvatelia tohto mesta veľmi ubližujú cudzincom, ktorí ich navštívia. Mne záleží na všetkých mojich deťoch po celom svete.- Nehnevaj sa, prosím, Pán môj, - pokračoval ďalej, - že ešte hovorím: A ak sa ich nájde len sedemdesiatpäť?- Kvôli sedemdesiatim piatim ich nezahubím.Handlovanie prebehlo úplne inak. Abrahám zjednával a Boh iba spúšťal. Neskončili na sedemdesiatich piatich, skončili pri rovnej desiatke. Ktovie ako by to dopadlo, keby bol Abrahám ešte neodbytnejší, keby to stiahol na piatich. Možno by Lótova rodina bola vytrhla celé mesto zo záhuby.Mohlo by sa zdať, že Boh tu vystupuje ako slaboch, ktorý sa nechá ukecať, mohlo by sa zdať, že človek si v modlitbe môže vyprosiť naozaj všetko. Nevieme, či to platí pre všetkých, no zdá sa, že pre otca viery Abraháma toto platilo. Ježiš pripomína, že to platí pre všetkých: "Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo KAŽDÝ, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria." Hovorí, že každý kto prosí dostane, a nám to nejako nesedí s tým, že hoci veľakrát nám dal to, o čo sme ho prosili, máme skúsenosť aj s tým, že už sme veľakrát prosili od Boha niečo, čo sme veľmi súrne potrebovali a nedal nám to.Napriek všetkému nás vyzýva, aby sme boli neodbytní a uviedol nám aj príklady. Ak syn poprosí o rybu, otec mu nedá hada, ak poprosí o vajce, nedá mu škorpióna. vyzerá to tak, že ak od Boha prosíme o to, čo naozaj potrebujeme, dá nám to. Lenže niekedy prosíme aj o to, čo nepotrebujeme, a to, že to nepotrebujeme, zistíme až oveľa neskôr. Ja osobne to vnímam tak, že keby mne Boh splnil všetky prosby, keby mi dal všetko, čo som od neho v modlitbe žiadal, nebolo by to pre mňa dobré. Veľa svojich prosieb som už zmenil, a veľa z nich som obrátil na to, aby mi Boh dal to, čo podľa neho najviac potrebujem.Uvedomil som si tiež, že najčastejšie moje prosby vypočuje vtedy, keď nemyslím iba na seba, keď sa modlím za druhých. Aj modlitbu Otče náš Ježiš zostavil tak, že sa modlíme aj za druhých. Každodenný chlieb neprosíme iba pre seba, a neprosíme iba o odpustenie svojich hriechov. Boh chce, aby sme sami seba nevnímali ako samotárov, ale ako súčasť ľudského spoločenstva. Chce, aby sme si vyprosovali spoločné dary pre spoločné dobro. Samotárov a egoistov Boh nezvykne vypočuť. Mám taký pocit, že počet samotárov a egoistov celosvetovo narastá a zdá sa mi, že ubúda tých, ktorí sa modlia za druhých, a o to, aby sa vo svete plnila Božia vôľa. Boh vie, čo potrebujeme, niekedy nám to však nedá, lebo sme príliš pyšní poprosiť ho o to. Chceme byť čo najviac sebestační, človek chce byť sám sebe Bohom, aj napriek tomu, že vieme ako to dopadlo s tými, ktorí na to naleteli ako prví. Na nereálnu ponuku: "Budete ako Boh!" Nebojme sa prosiť, je to priznanie toho, že nie sme úplne nezávislí. Potrebujeme sa navzájom a potrebujeme aj Boha. On je dobrý a "dá sa ukecať".
