Židia za čias Mojžiša si boli vedomí nedokonalosti ľudských zákonov, preto si od Boha žiadajú, aby im on sám dal zákony. Bol pre nich nestrannou a najvyššou autoritou. Nebol neznámy. Poznali ho z pôsobenia v ich národe cez mnohé stáročia. Vedeli, že pred ním hodnota chudáka je rovnako veľká ako hodnota kráľa. Dostali zákony, ktoré na tú dobu boli nebývalo sociálne. Pôda, zdroj obživy, o ktorú jej majitelia prišli sa im po niekoľkých rokoch mala vrátiť. Aj otroci a zvieratá mali právo na sobotný odpočinok, nikto nemohol úmyslene beztrestne ublížiť druhému bez toho, aby za to nedostal odplatu.Medzi týmito zákonmi bol aj spôsob kultu, oslavy Boha. Týmto kultom si mali pripomínať, kto je ich Pánom, aby sa im nezachcelo nadradiť svoje zákony nad tie Božie, lebo to vždy končieva pre ľudí tragicky. Židia boli hrdí na to, že Boh im je tak blízko a boli hrdí aj na spravodlivé prikázania. Tieto ich mali viesť k tomu, aby konali spravodlivo, aby neklamali, nepodvádzali, aby si nevážili ničomníkov, ale bohabojných ľudí. Malo ich to viesť k tomu, aby nebohatli na prechodnej biede krajanov tým, že im budú ochotní požičať na úrok a mali sa vyhýbať podplácaniu. Všetko výborné vlastnosti, ktoré by mala v hojnej miere mať každá spoločnosť.Po určitom čase sa im zdalo, že by mali mať zákonom podriadené všetky oblasti svojho života. Na všetko si zaviedli toľko zákazov a príkazov, že stratili orientáciu, nedokázali rozlíšiť tie dôležité od podradných. Službu zákonu povýšili nad službu človeku. Zabudli na to, že Boh v prvom rade toto od nich očakával. Urobili chybu, lebo si mysleli, že zákon je viac ako človek. Za lepších nepovažovali tých, ktorí viac slúžili druhým, ale tých, ktorí viac dodržiavali príkazy a zákazy. Náboženská byrokracia. Začali Boha uctievať perami, no ich srdce sa vzdialilo od človeka, teda aj od Boha.Ježiš sa usiloval odfúknuť všetky nánosy ľudských príkazov, aby sa ukázali a zažiarili tie pôvodné, Božie, ktorých úlohou je zušľachťovať človeka v jeho vnútri. Ježišovým poslaním je uzdraviť ľudské vnútro, aby z neho nevychádzali zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. On nás neprišiel naučiť dodržiavať nejaké obrady. Tie nie sú cieľom, sú iba prostriedkom, ktorý nám pomôže pretvoriť naše vnútro, aby z neho úplne prirodzene vychádzali dobré myšlienky a skutky. Tak prirodzene, ak z čistého prameňa vychádza čistá voda.Ľudská hlúposť už človeku priniesla veľké škody. Najviac vtedy, keď človek chcel zlepšovať Božie zákony, keď sám seba pasoval do pozície Boha, kedy sa začal klaňať vlastnému rozumu. Nie sme dosť múdri na to, aby sme vedeli, čo je pre nás najlepšie. Nie sme dosť múdri na to, aby sme si vedeli odhlasovať zákon, ktorý by bol "homo friendly" - priateľský k človeku. Ak nebudeme dostatočne pokorní na to, aby sme to pochopili, zistíme, že tak ako vždy v dejinách, tak aj tento raz naša pýcha bola príčinou nášho pádu...
