„Saleziáni ešte na začiatku roku 1924 prehlásili v novinách, že by čím skôr chceli prísť na Slovensko... Sprvu sa myslelo, že kongregácie nepotrebujú zvláštneho uznania, tak zmýšľajú znalci cirkevného práva. Až keď sne jednali o kúpe šaštínskeho kláštora, vznikla ťažkosť uznania kongregácie vládou. Museli byť vtedy byť poverení vedením fary, aby mohli zakotviť na Slovensku. Mali možnosť vybrať si medzi viacerými farnosťami.Volal ich totiž pán biskup nitriansky Dr. Karol Kmeťko do Močenku, pán biskup spišský Ján Vojtaššák do Ružomberku, kde mali prebrať tlačiarne Leva. A ponúkali sa im viaceré miesta menšieho významu lokálneho. Až keď sa uprázdnila šaštínska fara odchodom vysokodôstojného pána opáta Dr. Jána Michálka do Bratislavy za kapitulníka, s porozumením pána biskupa Dr. Pavla Jantauscha, pozval som ich sem do Šaštína, kde som im odovzdal administrovanie tunajšej fary...Oni vychovaní na Slovensku, od malička putovali sem so svojimi rodičmi a Šaštín z tejto stránky poznali. Keď sa dozvedeli, že Šašín by mohol byť ich prvým pôsobiskom, že tu pod ochranným plášťom Panny Márie Sedembolestnej majú rozvetviť dielo don Bosca, jasali od nesmiernej radosti..."Pán dekan Nečesálek pomohol aj vtedy, keď sa zdalo, že nádeje na šaštínsku faru hasnú. Vagač o tom rozpráva:„Koncom augusta som prišiel aj s don Bokorom na Slovensko. Ako prvé sme sa boli predstaviť biskupovi Jantauschovi do Trnavy. Milo nás privítal, ale zdal sa byť trochu prekvapený. Ak sa nemýlim poznamenal: - A čo, už ste aj prišli?- Excelencia, my si ideme odbaviť primície nášho novokňaza don Jozefa Bokora do Trakovíc, potom sa vrátime.-No výborne, tak len iďte, potom sa hláste u mňa. Zabehli sme ešte do Borského Sv. Mikuláša k dekanovi Nečesálkovi referovať. On si bol skoro istý, že voľakto v biskupskej aule hamuje našu vec. Pevne a pokojne poznamenal:- No to nevadí. Veď na šaštínsku faru ašpirujú viacerí kandidáti zo šaštínskeho dištriktu. Ale ju nedostanú. Do Šaštína patria rehoľníci. Zajtra zájdem osobne k pánu biskupovi.Ja som ešte v ten istý deň napísal list don Stanovi a Hlubíkovi do Perosy: - Modlite sa i s chovancami k Panne Márii Pomocnici, aby sme mohli dobyť mohutné hradby šaštínskeho zámku, ktoré odporujú...Aj napriek ťažkostiam, ktoré mali don Vagač a don Bokor so získaním Šaštína, boli rozhodnutí že sa len tak ľahko nevzdajú. Pán biskup im predsa túto faru prisľúbil a aj predstavení v Turíne boli rozhodnutí prijať Šaštín. Ešte v lete generálny katechista Kongregácie don Peter Tirone, keď sa vracal z návštevy v Poľsku, zastavil sa aj na Slovensku a navštívil v Trnave pána biskupa Jantauscha a v Nitre u pána biskupa Kmeťku. Prezrel si Tepličku, Kremnicu a Šaštín. Najviac bol oduševnený za šaštínsky pútnický chrám s veľkým kláštorom. Keď sa don Bokorovi skončili všetky starosti s primíciami vyberá sa spolu s don Vagačom k biskupovi Jantauschovi do Trnavy, aby sa tam u neho prihlásili a dozvedeli sa, či pôjdu do Šaštína, alebo bude potrebné hľadať nové miesto. Vagač o tejto návšteve, ktorá bola 6. septembra, poznamenal:„Boli sme znova v Trnave u pána biskupa Jantauscha. Žaloval sa na veľký nedostatok kňazov, že má v diecéze neobsadených vyše 50 miest a preto mu je vítaný každý nový kňaz. Teraz by mu zrazu prišli až traja - štyria od saleziánov. Vysvetlil nám, prečo sú ťažkosti s vybavením fary:- Treba však vedieť, že patrónom šaštínskeho dekanátu je Ministerstvo poľnohospodárstva a má tu vlastne veľké slovo Lesná správa štátnych veľkostatkov v Šaštíne. Táto môže robiť ťažkosti pre vaše vymenovanie na faru.- Ak myslí vaša osvietenosť, že by Saleziáni v Šaštíne neboli vítaní, či už zo strany kléru, alebo patronátu, tak sa my dvaja vrátime do Talianska a zdržíme tam chovancov dotiaľ, dokiaľ nebudú prajnejšie možnosti k založeniu prvého saleziánskeho ústavu v Republike.- To už nie pán brat. My vás už nepustíme späť. Iďte obaja k môjmu tajomníkovi do kancelárie, nech vám vystaví vymenovanie za administrátora na šaštínsku faru a tohto tu pána za vášho kaplána.A už aj telefonoval tajomníkovi do pracovne. Potom dekrét podpísal a podal mi do ruky aj list pre vdp. Emila Czahela, administrátora fary v Šaštíne, ktorý mal zostať s nami asi 2-3 týždne, dokiaľ by bola potrebná jeho pomoc pri začiatočných prvých ťažkostiach. Rozlúčili sme sa s pánom biskupom Jantauschom s čím najvrelejším objatím a ponáhľali sme sa na vlak do Borského Mikuláša k dekanovi Nečesálkovi. On nás mal odprevadiť do Šaštína.
