Po tom, aby bolo ťažšie byť záškolákom ako zodpovedným žiakom či študentom. Teraz je to naopak. Záškolák má veľa voľného času, skoro žiadne povinnosti, a štát sa o neho stará presne tak isto ako o zodpovedného žiaka. Ak mu aj na nejaký čas odoberie rodinné prídavky, vráti mu ich, lebo má na ne "právo". Čo by pomohlo? Rodinné prídavky pre všetkých obyvateľov Slovenska rozdeliť na výživné a študijné. U toho, kto poriadne chodí do školy, sa nič nezmení, aj výživné aj študijné budú jeho rodičia dostávať na účet. U záškolákov, prípadne žiakov so zníženou známkou zo správania, pôjde študijné priamo na školu, a tá rozhodne podľa určitého kľúča, koľko z týchto prostriedkov pôjde záškolákovi, (rodičia si to prídu vyzdvihnúť každý mesiac do školy spolu s dieťaťom) a koľko pôjde na štipendium pre ostatných žiakov, ktorí sú diskriminovaní tým, že musia chodiť do jednej školy, alebo dokonca do jednej triedy so záškolákom.Ľudia z terénu túžia po tom, aby verejnoprospešné práce, aktivačné práce a iné aktivity nezamestnaných mali zmysel. Čo by pomohlo? Flexibilnejší systém, do ktorého by konkrétne samosprávy mali čo povedať. Pre začiatok by časť prostriedkov išla priamo sociálne odkázaným a časť by dostali až po tom, ak by pre komunitu v ktorej žijú odviedli nejakú konkrétnu brigádnicku prácu. Z týchto prostriedkov by nejaké pohyblivé percento mohla využiť samospráva na zakúpenie pracovného náradia a prostriedkov potrebných na práce. Ak by sa zničilo, či ukradlo viac náradia, menej by zostalo na vyplácanie za skutočne odpracované hodiny. Peniaze by sa vyplácali každý deň na ruku tým, ktorí skutočne niečo urobili. Časť prostriedkov poskytnutých na brigádnicku činnosť by bola zasielaná po vzájomnej dohode so samosprávou a úlohou "úradu práce" by nebolo dávanie pečiatok za okienkami, ale terénna sociálna práca.Nelegálne osady a "vybývané" byty. Riešiť nelegálne osady buldozérom znamená len presunúť ich na iné miesto. Ľudia potrebujú niekde bývať a ak prestanú bývať na jednom mieste, začnú na inom, obvykle v ešte horších podmienkach. To, že si niekto niekde takto vyrieši problém, len ho posunie niekomu inému. Mnohé byty sú "vybývané" len preto, lebo nikto nedozerá na to, aby ľudia, ktorí v nich bývajú, platili riadne nájomné, ak to nejde inak, tak cez osobitného príjemcu. Je smutné, ak peniaze z daní pracujúcich a určené na podporu bývania sociálne odkázaných končia u predajcov lacného vína len preto, lebo ich nikto nezoberie tým ľuďom predtým, ako ich dostanú a nedá ich priamo tomu, kto nájomné byty prevádzkuje. Riešenie? Výstavba nájomných bytov nielen pre Rómov, a ubytovní rôznej kategórie (kategorizácia bývania) od takých, ktoré dokážu utiahnuť zo svojich platov pracujúci ľudia dôchodcovia a mladé rodiny, až po ubytovne, ktoré pod dozorom terénnych sociálnych pracovníkov možno len cez osobitného príjemcu dokážu utiahnuť správcovia týchto ubytovní. Je samozrejmé, že všetky nájomné byty a domy sa musia postaviť na vysporiadaných pozemkoch, za ktoré ich vlastníci dostanú spravodlivo zaplatené.Kto by to mal všetko zastrešovať? Najhorší možný spôsob už máme. Zatiaľ to má pod palcom splnomocnenec, ktorý je vlastne "nemocnenec", pretože nemá žiadnu právomoc aby o čomkoľvek rozhodol, možno tak o tom, či na obálky bude lepiť jednu veľkú známku, alebo dve malé. Riešenie rómskeho problému musí byť zverené niekomu, kto bude mať kompetencie a právomoci, kto nebude podliehať politickým vplyvom a zmenám vlád, pretože akékoľvek krátkodobé riešenie je tu už vopred odsúdené na neúspech. Musí to byť niekto, kto nebude mať dôvod usilovať sa o priazeň či nepriazeň rómskych voličov a kto bude mať podporu v tom, čo robí naprieč politickým spektrom. Viem, že toto je zo všetkých návrhov asi najťažšie dosiahnuteľný, lebo to vyžaduje úplne iných politikov a inú politickú kultúru akú máme.Nepochybujem o tom, že je možné nájsť aj oveľa lepšie riešenia ako navrhujem. Dôležité je uvedomiť si, že najhoršie je v tejto oblasti nerobiť nič, lebo budúce generácie nám raz právom môžu vyčítať, prečo sme neurobili na vyriešenie toho problému niečo vtedy, keď sme to ešte dokázali. Ani cesta tvrdých represií, ani cesta pozitívnej diskriminácie nám nepomôže, lebo nespravodlivosťou nie je možné dosiahnuť vyriešenie žiadnych problémov. Pomôže tu motivovanie sociálne odkázaných, pomôcť im k svojpomoci, k vlastnému úsiliu o vymanenie sa z bludného kruhu chudoby. Je potrebné ochraňovať práva tých, ktorí sú diskriminovaní. Najviac diskriminovaní sú v súčasnej dobe slušní a zodpovední Rómovia, ktorí musia žiť v blízkosti neslušných a nezodpovedných. Sú to aj ľudia, ktorých práva pred diskrimináciou zo strany nezodpovedných nie sú dostatočne chránené zo strany štátu aj napriek tomu, že je to úloha štátu. Túto úlohu si nemôže nechať vziať nejakými Kotlebovcami, alebo inými čudákmi, ktorí si myslia, že tento problém je možné vyriešiť demonštráciou sily,alebo hádzaním všetkých do jedného vreca.Som ochotný hľadať riešenie toho problému s každým, kto to nechce robiť len ako divadlo pre svojich voličov, a kto riešenia nechce nechať iba v rovine sľubov. Nemám záujem strácať čas jalovými debatami tam, kde je potrebné prestať kecať a začať robiť.
