reklama

Rozbitá sála a maringotka na Luniku IX (R015)

To boli naše prvé priestory, v ktorých sme účinkovali. Po prvej svätej omši v sále sme požiadali o to, aby nám tam umožnili mávať sväté omše aspoň v nedeľu. Postupne sme pridávali aj sväté omše v priebehu týždňa, s tým však boli problémy. Sála sa používala ako bar a niekedy nám opití chlapi, ktorí mali rozohratú hru v karty o peniaze, nechceli uvoľniť sálu. Až teraz, keď sme začali s výstavbou Komunitného centra, ktorého súčasťou bude kaplnka, si uvedomujeme, že tie začiatky boli fakt náročné. Ako to prebiehalo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)
Obrázok blogu

Hneď na druhý deň po prvej verejnej svätej omši sme sa pustili do zariadzovania maringotky. Najskôr sme ju mali za bytovkou, tam však niekto prepichol koleso, a tak sme ju previezli pred vchod, odmontovali sme kolesá a celú maringotku sme položili na betónové kocky. V maringotke bolo potrebné večer svietiť. Nechceli sme sa napájať (opäť) načierno, no bývame až na šiestom poschodí. Nedalo sa nič robiť, kúpili sme elektrický kábel a natiahli sme ho z nášho bytu až do maringotky. Spolu s elektrickým káblom sme natiahli hneď aj zvukový. Z počítača na poschodí sme mali nastavenú hudbu, ktorá vyhrývala v reproduktoroch dole v maringotke. V prvých týždňoch sme tam museli svietiť aj za bieleho dňa. Deti boli zvyknuté navzájom po sebe pľuvať a niekoľkokrát sa ušlo aj nám. Práve dnes sme si uvedomili, a spomenul to aj jeden z majstrov, ktorí tu pre piatimi rokmi stavali novú časť školy, že tento "zvyk" sa nejako z Lunika vytratil.Do maringotky sme doviezli stolné futbaly - calcetto, ktoré som mal predtým v Toporci a Podhoranoch a každý deň sa tam mohli zahrať na niekoľko hodín tí, ktorí sa zúčastnili na svätej omši a správali sa slušne. Tento spôsob odmeny sme použili ako bezprostrednú motiváciu. Po každej svätej omši sme rozdávali žetóny, ktoré sme zbierali pri vstupe do maringotky. Vstupa boli na viackrát, lebo do maringotky sa nevmestilo viac ako dvadsať ľudí. Stávalo sa, že silnejší a starší ukradli žetón mladším a podarilo sa im prešmyknúť sa dnu. Ešte sme nepoznali deti a vystriedalo sa ich fúru.Na začiatku sme sa zamerali na staršie deti a mládež a z nich sme si chceli vychovať vodcov. Nepochodili sme. Prvá skupina "zodpovedných" sa ukázala ako nezodpovedná hneď, keď bolo treba s niečim pomôcť. Na druhej strane uznávam, že to nemali jednoduché. Pred každou svätou omšou bolo potrebné povynášať zo skladu stoličky na sedenie. Vlastne to ani neboli stoličky, ale rady sedadiel, ktoré som doviezol zo zrušeného kina v mojej rodnej dedine, z Klina na Orave. V sále totiž dohromady bolo asi päť a pol stoličiek.Po niekoľkých svätých omšiach sme si uvedomili, že nikto nevie, čo má odpovedať, preto sme vytlačili niekoľko papierov, na ktorých bol "postup" svätej omše. Bolo to únavné, papiere sa strácali znova a znova, lebo neustále prichádzali "na skusy" ďalší a ďalší. Väčšinu z detí nám odplašili naši prví pomocníci, ktorí si všetky výhody spojené s účasti na omšiach chceli rezervovať iba pre seba. Tí, ktorí sú dnes ťahúnmi v oratku, boli vtedy iba šiestaci, siedmaci a držali sa v úzadí.Sväté omše začínali málokedy presne. Skoro vždy sme ešte museli na niekoho počkať, niekoho poslať preč, pripraviť čítania, pripraviť piesne. Nemali sme hudobníkov. Bez hudby a spevu medzi Rómami však svätá omša nie je ono. Musel som siahnuť po niekoľkých rokoch po gitare ja. A tak svätá omša začala tak, že som pobozkal oltár, sadol som si na stoličku, zahral som úvodnú pieseň, postavil som sa a pokračoval som v modlitbách omše. Podobne to bolo aj cez obetovanie a prijímanie. Sväté omše sme obyčajne slúžievali dvaja s kaplánom Emanuelom, ak som mal aj sám, aj tak som hral na gitare. Nebola to úplne kóšer liturgia, misie sú však také...Raz nám začiatok svätej omše odsunula búrka spojená s veternou smršťou. Bolo to 15. augusta 2003 na slávnosť Nanebovazatia Panny Márie. Smršť začala vtedy, keď sme sa vybrali pripraviť sa na svätú omšu. Za krátku chvíľku spadlo toľko vody, že sa nedalo prejsť ku kultúrnemu domu. Viem, že sa mi vtedy zdalo, ako keby to zúril diabol, že na Luniku už nemôže mať všetko pevne v rukách ako predtým... Na druhý deň sa stalo niečo, čo mu celkom určite nebolo po chuti. O tom však až v budúcom článku...

Jozef Červeň

Jozef Červeň

Bloger 
  • Počet článkov:  1 485
  •  | 
  • Páči sa:  14x

Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík:  BIRMOVANCIŠTIPENDISTI7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCHAké mám povolanie?Akú mám povahu?Cesta vieryDuchovné témyFejtónyFotografie prírodyFotografie RómovHistória mojej rodnej obceKniha o RómochLunikovoMladí vo firmeNáčrt histórie slov. SaleziánoNezaradenéPastorácia RómovPoéziaPokec s BohomRómoviaSociálna prácaSociálna náuka Katolíckej cirkSpoločnosťSúkromnéVedeli sa obetovaťVzťah je cesta cez púšťZábava

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu