
Usiloval sa ma presvedčiť o tom, že jeho učenie je to najsprávnajšie a pozýval ma, aby som odišiel od katolíkov a pridal som sa k nim. Bol som zvedavý, čo mi môžu ponúknuť.Ako prvé mi povedal, že ma naučia čítať Bibliu. Vtedy by sa mi to fakt bolo zišlo. Čítal som veľmi veľa a všeličo, ale Bibliu vôbec, aj keď som obdivoval svojho prauja, ako veľmi často čítal Bibliu on. Vždy znova a znova čerpal silu, ktorú som z neho cítil, ale nepochopil som jej zdroj.Potom mi ponúkol, že mi pomôžu, aby môj život bol presvedčivejší. Z môjho správania vraj bude viditeľné, že som Bohu uveril a Boh úplne zmení môj život. Možno keby život priateľa Jehovistu bol presvedčivejší, ako život mojich najbližších, ktorí boli katolíci, už by som dnes bol aj ja Jehovista.Neodpustil som si však, aby som mu nepoložil jednu otázku. Bol som zvedavý, ako sa tam u nich človek dopracuje k odpusteniu hriechov. Nikdy som si totiž nemyslel, že nepotrebujem, aby mi Boh niečo odpustil. Povedal mi, že u nich sa každý modlí, číta Bibliu a prosí Boha o odpustenie. Bol som zvedavý, či vie, že mu Boh odpustil. Povedal mi, že dúfa. Nepresvedčil ma. Ja som mu odpovedal, že ja, keď pri spovedi počujem od kňaza slová: "a ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov", mám istotu, že mi Boh odpustil.Odpustil mi Boh, ktorý tu prišiel vo svojom Synovi Ježišovi a veľakrát dokázal, že má moc odpúšťať hriechy. (Mk 2, 1-12) Apoštolom Ježiš túto moc odovzdal slovami: "komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené".Neskôr som sa k pravidelnému čítaniu Biblie dostal aj bez Jehovistov. Na vysokej škole v Nitre som dostal svoju prvú Bibliu - Nový zákon vo vreckovom formáte. Najviac mi otvorili oči Pavlove listy. Oni mi pomohli čítať evanjelium Ježiša v úplne inom svetle. Pomohli mi zbdať nové veci od Boha, ktoré k nám prišli v Ježišovi Kristovi.Môj praujo, "strýko z lazov", nevedel učene rozprávať o Biblii a jej rôznych významoch, ako to nevedia mnohí moji priatelia katolíci. No čítal ju pravidelne a bola pre neho posilou. Nikdy som nemal rád príliš učené debaty ľudí, ktorí si iba chcú dokázať to, čo farizeji, že sú lepší. Ja potrebujem iný príklad. Ľudí, ktorí si uvedomujú, že sú hriešni, a preto hľadajú Božie odpustenie. Viem, že učení a mudrlanti takýmito ľuďmi pohŕdajú, lebo im pripadajú príliš naivní. Ja som sa však od "naivných" naučil oveľa viac ako od mnohých teológov. Zvelebujem ťa, Bože, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým. Občas aj medzi teológmi sa nájdu takí, ktorí neprestali byť maličkí. Iba takíto ľudia sú schopní zbadať nové veci od Boha.Nehnevajte sa, ak podľa vás budem málo času venovať tunajším "teologickým dišputám" a viac času modlitbe a čítaniu Svätého Písma. Možno nájdete niekoho, kto na vaše učené otázky odpovie dostatočne učene. Myslím, že by som mal zapracovať na tom, aby som bol viac veriaci a menej učený. Vážim si učencov a hľadajúcich, a viem, že by som sa od nich dokázal naučiť veľa z ľudskej múdrosti. Všetko však potrebuje čas a ja by som chcel dostatok času venovať aj tomu, aby som sa od "neučených", z modlitby a z Božieho slova, naučil Božej múdrosti. Nechcem byť učený, ale múdry, aby som nestratil schopnosť zbadať nové veci od Boha...