Musím sám na seba priznať, že ja som začal so sťažovaním až po preštudovaní niekoľkých kníh o asertivite. Uvedomil som si, že sa musím dožadovať svojich práv a protestovať vždy, keď mi niekto na ne siaha. Veľa mi v tom pomohlo aj založenie občianskeho združenia Romintegra 7777. Dostal som sa medzi aktivistov, medzi ľudí, ktorým nielenže nie je jedno ako to v našej spoločnosti vyzerá, ale ktorí sú ochotní zapojiť sa aj do konkkrétnych krokov pri vymáhaní si svojich práv. Dovtedy som zvykol obchádzať stolíkmi s petíciami a nezaujímal som sa veľmi o verejné dianie, lebo som si naivne myslel, že nemôžem urobiť nič pre to, aby spoločnosť v ktorej žijeme bola o kúsok lepšia. Teraz už aj sám aktivizujem ľudí, aby sa nebáli zapojiť, aby sa dožadovali svojich práv. Uvažoval som nad tým, prečo sme Slováci často takí pasívni...Stretol som sa vyjadrením, že je to preto, lebo sme dlhé roky žili v monarchii, kde sme sa spoliehali na to, že kráľ so svojimi úradníkmi sa o nás postarajú. Ešte z nás monarchistická strnulosť nevyprchala a boli sme vohnaní do ďalšej, socialistickej. Tam sme pre zmenu očakávali na to čo zavelia z Ruska, Prahy, poprípade z Bratislavy. Nebolo jednoduché sa ozvať a dožadovať sa svojich práv, nebolo jednoduché požadovať od tých, ktorí nám vládli, aby si plnili svoje povinnosti slúžiť pre spoločné dobro. Nadávalo sa len v úzkych kruhoch, a skoro nikto neočakával zo strany súdov či polície, že ho ochránia. V novembri by sme si mali pripomenúť 20 rokov od chvíle, kedy sme štrnganím kľúčmi dávali jasne najavo, že už si nedáme skákať po hlave. Za tie roky sa občianska uvedomelosť síce mierne zlepšila, ale ešte stále máme ďaleko od tej, ktorú zvyknú mať ľudia vo vyspelých demokraciách.Nedávno som tankoval na jednej pumpe. Odskočil som si na WC a bol tam riadny binec. Uvažoval som, či niečo poviem, či nie. Ako prvé mi napadlo, že prečo si budem robiť problémy s tým, že ten pumpár bude na mňa zazerať. Hneď som to zahnal, veď tu nejde len o mňa, ktorý som zažil oveľa horšiu špinu na Luniku IX. Aký obraz kultúry je to pre prípadných turistov. Ved nie nadarmo sa hovorí že kultúru národa spoznáš podľa záchoda. Pri odchode som sa pristavil pri pokladni a povedal som pumpárovi. Prepáčte, ale máte jeden z najšpinavších záchodov aký som kedy videl, mali by ste s tým niečo urobiť. Rozlúčil som sa a odišiel som. Mali by sme vedieť nabrať odvahu a hovoriť, písať, mailovať, keď sa nám niečo nepáči, alebo keď niekto porušuje naše práva tým, že si neplní povinnosť za ktorú je platený najmä vtedy, ak je platený z našich daní.Je pekné, že vieme poďakovať napríklad za dobré jedlo v reštike, je pekné ak vieme poďakovať napríklad šoférovi autobusu za to, že nás bezpečne dopravil do cieľa našej cesty. Dokážeme to robiť pokojne a vyrovnane. Rovnako pokojne, vyrovnane a slušne by sme sa mali dožadovať svojich práv a dožadovať sa odpovedí od úradov v zákonných lehotách. Ak v demokratickej spoločnosti zvolení zástupcovia nie sú vystavení tlaku kontroly zo strany občanov, zo strany žurnalistov, prípadne tlaku zo zahraničia, ľahko si môžu začať myslieť, že sú pánmi v spoločnosti a zabúdajú na to, že ich úloha je slúžiť ostatným. Je načase prebrať sa z monarchisticko socialistickej letargie a začať budovať uvedomelú občiansku spoločnosť. V opačnom prípade nám hrozí, že "páni" si budú robiť čo sa im zachce a budú sa nám arogantne smiať do našich ploských tvárí sploštených z toho, že si nechávame skákať po hlavách...
