Jeden z najväčších snov všetkých socialistov je vládnuť spokojným masám, ktoré budú od svojich chlebodarcov závislé, a ktoré im budú nekonečne vďačné. Veľmi nadšene by porozdávali každému toľko, koľko ten človek - ich spokojný volič - len dokáže uniesť. Radi rozprávajú o tom, že sa o všetkých postarajú, aby mohli zadarmo študovať, aby mali zadarmo lekársku spravodlivosť, a aby mali na starobu štedré dôchodky. Najradšej by boli, aby všetky podniky boli štátne, pretože potom by podľa ich predstáv mali v rukách dostatok prostriedkov na rozdávanie. Veď ak štátny podnik zarobí dostatok peniažkov, mali by mať z toho úžitok všetci občania štátu. To preto sa socialisti netešia z toho, ak nejaké podniky nie sú štátne, pretože potom do spoločnej kasy platia len dane, a to je podľa nich trošku primálo na rozdávanie.Socialisti najradšej vládnu v krajinách, kde je dostatok prírodných zdrojov, ktoré môžu predávať okolitým krajinám, a zisk rozdeľovať svojim spokojným občanom, ktorí sa tešia z toho, že tak veľa je toho ZADARMO. Socialisti majú radi to čarovné slovko, a sú ochotní urobiť čokoľvek preto, aby čo najčastejšie zaznievalo z ich úst smerom k spokojným masám. V krajinách, kde niet čo predávať, to majú horšie. Ak chcú veľa rozdávať, musia aj veľa nahrabať, a na to im slúži stredná podnikateľská vrstva a všetci súkromní podnikatelia, ktorých trpia vo svojej krajine, a na ktorých sa pozerajú s nevôľou, pretože dokážu vo svojich podnikoch hospodáriť oveľa lepšie a efektívnejšie, ako je to v štátnych podnikoch. Socialistom sa nepáči, že sa títo podnikatelia združujú do strán, cez ktoré sa pokúšajú presadiť, aby zadarmo bolo čo najmenej, a aby čo najviac ľudí platilo čo najmenšie dane.Základný omyl socialistov je ten, že o človeka je potrebné sa postarať, a urobiť ho závislým od štátu. Človek je slobodná bytosť a nikto nemá právo ho zotročovať. Zaslúži si, aby mu bolo umožnené, aby sa o seba postaral podľa možností sám. Štát mu má pomôcť len vtedy a len toľko, koľko je to nevyhnutné. Štát sa má postarať len o tých, ktorí sa o seba nedokážu postarať sami, alebo o ktorých sa nedokáže postarať ich rodina, či komunita v ktorej žijú. Socialisti vždy budú brzdiť všetky súkromné efektívne iniciatívy a nahrádzať ich svojimi byrokratickými a neefektívnymi len preto, aby u človeka vyvolali závislosť a vďačnosť. A to je neľudské, pretože to nerešpektuje princíp subsidiarity, ktorý umožňuje človeku najskôr si pomôcť svojimi silami, potom prijať pomoc od najbližších, a až potom od všetkých, teda od štátu. Socialisti trhajú prirodzené ľudské rodinné a komunitné väzby svojim sociálnym inžinierstvom, ktoré človeka považuje len za jednu kocku v skladačke.Socialistické myslenie je nebezpečné, žili sme v ňom dlhý čas a zvykli sme si vyžadovať, aby bolo čo najviac toho zadarmo. Lenže nič nie je zadarmo, ak sa niekomu dá, inému sa musí vziať. Každý, kto sa nechá od socialistov oklamať a myslí si, že mu niečo dali akoby zo svojho, podieľa sa na prežívaní socialistického myslenia v nás a nechá sa od nich zotročovať. Človek si zaslúži byť slobodný, zaslúži si, aby mu v prvom rade pomáhala ruka na konci jeho pleca...
