Pre kresťanov sa siedmym Dňom Pána stala nedeľa, a to už od apoštolských čias. Deň Pána mal v dejinách Cirkvi vždy privilegovanú vážnosť pre svoju úzku súvislosť so samým jadrom kresťanského tajomstva. Nedeľa totiž v týždennom rytme času pripomína deň Kristovho vzkriesenia. Po rusky sa nedeľa povie "Voskresenie". Nedeľa má pre všetkých kresťanov veľký význam a to nielen náboženský ale aj sociálny. Nedeľa má byť dňom odpočinku, dňom načerpania duchovných síl, ale aj dňom obnovenia všetkých sociálnych kontaktov, ktoré robia človeka človekom. Je vhodné, aby sme tento deň dobehli všetko dôležité, čo sme kvôli pracovným povinnostiam v priebehu týždňa nestihli, lebo sme sa museli venovať veciam a udalostiam, ktoré boli súrne, ale neboli až také dôležité, ako je budovanie ľudského spoločenstva.Dnes už veľmi veľa rodín žije v priebehu týždňa v takom zhone, že nemajú čas na spoločné stravovanie. Nedeľa by mala byť vhodnou príležitosťou na spoločné pokojné stolovanie. Stolovanie nie je len o tom, že si spoločne naplníme svoje žalúdky, je to hlavne o komunikácii, a to nielen o verbálnej. Pohľadom, úsmevom a pozorným počúvaním druhého, človek dokáže "povedať" oveľa viac, ako mnohými slovami. Nedeľa je časom najmä rodinných návštev. Je smutné, ak ani v tento deň si najbližšia rodina nenájde čas na to, aby ho mohla venovať svojim najbližším. Pre každého človeka sú najprirodzenejšie väzby najbližšej aj vzdialenejšej rodiny, tam komunikuje najviac hodnôt potrebných pre život. V rodinách, ktoré sa často priateľsky navštevujú, je málo priestoru pre nudu u detí, a opustenosť u tých najstarších.Nedeľa je aj priestorom na uspokojenie kultúrnych potrieb človeka. Veľmi pekne o tom píše Ján Pavol II. v encyklike Dies Domini: "Vo veľkej miere vzrástla prax "víkendu", ktorý spoločnosť chápe ako čas týždenného rozptýlenia. Dokonca sa má tráviť ďaleko aj od trvalého bývania, a často je poznačený účasťou na kultúrnych, politických a športových podujatiach, ktoré sa vo všeobecnosti organizujú vo sviatočných dňoch. Ide o spoločenský a kultúrny jav, ktorému určite nechýbajú ani pozitívne prvky v miere, v akej môže pri rešpektovaní opravdivých hodnôt prispievať k ľudskému rozvoju a k pokroku spoločenského života ako celku. Zodpovedá to nielen potrebe odpočinku, ale aj požiadavke "sláviť sviatok", ktorá je zakotvená v ľudskej bytosti. Bohužiaľ, keď nedeľa stratí svoj pôvodný význam a stane sa z nej len "koniec týždňa", môže sa stať, že človek sa uzavrie do takého úzkeho priestoru, ktorý mu už neumožňuje vidieť "nebo". Potom aj keď je sviatočne oblečený, ostáva vnútorne neschopný "sláviť sviatok"...Nedeľa by mala byť obnovou síl človeka, oddychom do ďalších dní. Človek by mal rešpektovať nielen svoje právo na primeraný oddych, ale aj práva tých, ktorých služby chce v tento deň využívať. Už za čias Mojžiša bolo odporúčané, aby v siedmy deň odpočívali aj sluhovia, aj zvieratá, aby tento deň bol čo najviac dňom oddychu. Je samozrejmé, že iný oddych potrebuje človek, ktorý počas týždňa pracuje fyzicky, a iný kto pracuje psychicky. Pri práve na oddych by sme mali rešpektovať právo na oddych ľudí okolo nás, lebo podobne ako pri slobode aj naše právo na oddych končí tam, kde začína právo na oddych druhého človeka. V tento deň by sme si mali všímať najmä tých, ktorí pracujú len preto, lebo sme si v priebehu týždňa nedokázali nájsť čas na vybavenie súrnych vecí, a vybavujeme ich v nedeľu na úkor tých dôležitých...
