Všetko zlé má byť vrhnuté ako veľký žarnov do mora a víťazmi spievajúcimi pieseň Baránka nebudú mocní a poriadne vyzbrojení, ale dobrí. Je múdre postaviť sa na stranu víťazov...""Otec sa kráľovstva v prospech syna zrieka vtedy, ak je starý, chorý, alebo ak je syn šikovnejší. Ak sú otec a syn rovnako starí a čiperní musí tu byť iný dôvod. Kráľ kráľov je preto naším kráľom, lebo prijal úlohu veľvyslanca, je aj človek, teda jeden z nás, bol nám podobný vo všetkom okrem hriechu a kraľovať začal na veľmi čudnom mieste - na kríži...""Sibyla, Nostradamus, stredoveký Malachiáš, mayský kalendár, slepá bulharská veštica platená štátom a možno aj slovenská veštica Teodora nás chcú presvedčiť o tom, že žijeme posledné časy. Možno.Ich predpovede sú 50:50 podobne ako horoskopy. Bolo by zbytočné venovať im veľa času, lebo počúvame že niektorí sa iba zháňajú za zbytočnosťami, takýmto prikazujeme, aby pokojne pracovali, a a tak jedli svoj chlieb.""Študenti zvyknú najmä v období písomiek hovoriť, že škola nás má pripraviť na život a nie o život. Toto platí ale aj o živote, ktorý žijeme. Má nás pripraviť na ten, ktorý nás čaká potom, keď si z miliárd rokov ktoré máme pred sebou, odhryzneme tých sedemdesiat, alebo ak budeme pri sile osemdesiat. Veríme vo večný život nielen nad hrobmi našich blízkych...""Celebrity. Trošku iné, ako tie z titulných strán bulvárnych plátkov, ktoré už o rok nie sú nikým, lebo vedia len spievať, hrať, žonglovať, či grgať. Tie naozajstné, ktoré tu svojím srdcom napísali hrubú čiaru dobra, ktorá smeruje až tam, kde chceme všetci prísť. Svätí. Svetoznámi, ale aj tí neznámi, ktorí v nás kým žil...i zapaľovali iskru dobra. Dnes je ich deň. Deň tých, cez ktorých prežiaruje Svetlo...""Hradby mesta sa búrajú ináč ako hradby srdca. Hradby Jericha obchádzané s archou neodolali Božej sile. Hradby srdca hlavného mýtnika v Jerichu, krpca Zacheja, neodolali priateľstvu Ježiša. Nezhodil ho Božou mocou zo stromu, neposmieval sa mu, iba išiel k nemu ako k priateľovi na večeru, čo mnohých pohoršilo. A Zachej otvoril hradby srdca, ktoré majú kľučku len zvnútra.""Do chrámu by sme nemali chodiť preto, aby sme Bohu a ľuďom dali najavo, že si zodpovedne plníme svoje povinnosti. Máme tam prichádzať s pokornou prosbou: "Bože buď milostivý mne hriešnemu." Táto prosba vyjadruje, že vieme o tom, že môžeme byť lepší, a že z chrámu chceme odísť o kúsok lepší. Kto od návštevy chrámu nič neočakáva, tak sa toho pravdepodobne aj dočká.""Máme toľko výhovoriek, prečo viac pracujeme a menej sa modlíme. Nemáme sa vraj kedy viac modliť, lebo musíme viac pracovať. Nie je to náhodou tak, že musíme viac pracovať preto, lebo sa menej modlíme? Ak človek pracuje a namáha sa len sám bez Božieho požehnania, tak sú často márne jeho namáhania. Mojžiš so zdvihnutými ruka...mi vybojoval viac ako celé vojsko, lebo keď ich spustil, začali prehrávať...""Z desiatich uzdravených sa prišiel poďakovať len jeden. Ako malé deti sme sa naučili, že slovo ďakujem je zázračné slovo určené všetkým, ktorí nám niečo dajú, alebo nám pomôžu. Buďme vďační Bohu, rodičom, priateľom, ale aj celkom neznámym ľuďom. Veď ak o nikom povieme, že je nevďačný, už nič horšie o ňom nedokážeme povedať..."Chceme, aby v nás, medzi nami a vo svete bolo viac lásky. Túžime po tom, aby sme v ťažkostiach nestrácali nádej, aby sme nelámali palicu nad sebou, nad spoločnosťou, nad svetom. Prosíme o viac lásky, nádeje a zabúdame na to, že tieto Božie dary sú previazané s tretím darom, s vierou. Pane, daj nám väčšiu vieru a bude aj viac lásky aj nádeje..."Do pekla sa nedostanú len zlí ľudia, ale aj "neutrálni". Dostal sa tam boháč, ktorý deň čo deň skvele hodoval - určite za svoje peniažky - no nevšímal si chudáka plného vredov, ktorý zrejme nemohol pracovať pre chorobu. Nadbytok nie je môj, Boh ho cezo mňa posiela núdznym. Dostatok je možnosť sa podeliť a cvičiť sa v čnosti miernosti. Cieľom nemá byť nerobiť zlo ale robiť dobro...""Sme šikovní keď sa jedná o hmotné veci a ťarbaví, keď sa jedná o duchovné. Keby sme len časť energie, ktorú venujeme vyhováraniu sa, prečo sa viac neusilujeme o duchovný život, venovali radšej samotnému úsiliu, boli by sme šikovnejšími synmi a dcérami Svetla...""Mária pod krížom drží v náručí mŕtve telo svojho syna. Najväčšia bolesť pre matku. K jej bolesti sa pridávame v tých svojich, aby sme sa rovnako ako ona dočkali zmeny k lepšiemu. Jej bolesti sú bolesti s nádejou...""Modlievajme sa častejšie za obrátenie hriešnikov. Nie je to priveľmi sebecké a pomáha to rásť v zdravej pokore ak si uvedomujeme, že sa takto modlíme aj za toho, ktorého tvár najčastejšie vidíme v zrkadle. Modliť sa za obrátenie hriešnikov je jedno z najkrajších sebectiev...""Do neba sa človek len tak ľahko nedostane. Tesná brána, konexie nepomôžu, ani krstný list, ani birmovka, či sobáš v kostole, ani deväť prvých piatkov nie je zichrovka. Ak rozhodnú, že som páchateľ neprávostí, mám smolu. S batohom neprávostí sa tam človek nevopchá, no s batohom dobrých skutkov jak nič. Len On vidí do srdca...""Cieľ je dôležitý, najmä vtedy, ak sa človek pošmykne z chodníka, alebo ak na určitý čas zablúdi na iný. Je múdre vedieť vybrať si spomedzi ukazovateľov cesty, ten čo vedie k najkrajšiemu cieľu. Prvolezcom spomedzi ľudí je Mária, tá je už v cieli aj s dušou aj s telom. Nezazlievame jej synovi, že jej helfol, dobrý syn vždy pomôže mame a ona zasa čaká na nás, chce mať rodinu pokope...""Tu na zemi budeme len nepatrné percento z nášho života, podstatnú časť prežijeme vo večnosti. Prejdením brány večnosti budeme pokračovať buď napravo alebo naľavo podľa toho, aká bola naša cesta pred bránou. Málokomu sa podarí zmeniť azimut. Využime dobre dni cesty pred bránou. Pane nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca..."Koľko majetku človeku prinesie šťastie? Skromným málo, ostatným trochu viac a lakomým čoraz viac. O majetok sa človek neoprie, je to ako stĺp z masla na horúcom slnku. Nakoniec aj tak všetko zanechá, bude mu stačiť kúsok zeme a ak náhodou na oblečení do truhly bude mať vrecká, budú prázdne. Aké dedičstvo tu po mne zostane? Len majetok a rozvadení dedičia, alebo veľa dobrých vzťahov na začiatku ktorých som stál aj ja?""Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie. Vieme, že to nie je tak, je to porekadlo, ktoré hovorí o tom, že najlepšie sa komunikuje, ak dieťa poprosí, čo potrebuje. Rodič rád každej dobrej prosbe svojho dieťaťa vyhovie presne tak, ako Boh vyhovie našim prosbám, veď to On nás vyzýva: "Proste a dostanete! Bolo by nemúdre prosiť málo...""Marta a Mária. Jedna obsluhovala a druhá sedela pri nohách a počúvala. Je dobré byť pohostinným, veď práve vďaka pohostinnosti prijal Abrahám anjelov. Jeho sen po potomkovi sa nesplnil vďaka pohostinnosti, ale preto, lebo bol schopný počuť hlas. Bez počúvania Božieho hlasu je len plno práce s obsluhou a málo radosti zo života...""Človek by si mal svoje náboženské povinnosti plniť tak, aby mu neprekážali plniť si povinnosti viery. Kňaz a levita obišli zraneného pocestného, ponáhľali sa na bohoslužbu, a podľa "predpisu" sa nemali na ceste zdržiavať. Ježiš chváli Samaritána, ktorý vykonal skutok viery. Najdôležitejšia chvíľa je vždy tá, ktorú práve prežívame a najdôležitejší človek je vždy ten, ktorý je práve pred nami a potrebuje pomoc...""Ježiš od ohlasovateľov jeho evanjelia neočakáva úspech merateľný počtom obrátení. Nemajú sa radovať z toho, že sa im poddávajú duchovia, ale z toho, že ich mená sú zapísané v nebi. Je radosťou byť ohlasovateľom a usilovať sa bez ohľadu na odozvu všade tam, kde jeho slovo má zaznievať. Ak slovo zaznieva úprimne, odozva...""Úloha prorokov nikdy nebola jednoduchá. Prorok Amos pripomínal Izraelitom, že do babylonského zajatia sa dostali preto, lebo viac sa zamerali na prinášanie obiet v chráme ako na to, aby slúžili právu a spravodlivosti. A Ježiša gedarčania prosili, aby opustil ich kraj, lebo si viac cenili prasce ako to, že boli uzdravení dvaja ich posadnutí...""Telo si žiada čo je proti duchu, a duch čo je proti telu. Človek sa v živote môže zamerať len na hmotné veci, no keď o ne príde, príde o všetko, o duchovné hodnoty človek smrťou neprichádza. Ak by som náhodou teraz zomrel, čo by si mysleli moji príbuzní, priatelia a známi pri mojej truhle? Komu by som chýbal a prečo?""Izraeliti prišli o chrám a dostali sa do babylonského zajatia najmä preto, lebo svoju vieru žili len vo svojom chráme a len pre svojich súkmeňovcov. Nepočúvali hlasy prorokov, ktorí ich vyzývali k tomu, aby ich viera bola živá, aby z nej mali osoh všetci. Ježiš pochválil vieru "neveriaceho" stotníka a uzdravil mu sluhu...""Ján Krstiteľ sa montoval do politiky. Najviac do sociálnej. Každému hovoril, že ak má dvoje šiat, má dať tomu, kto nemá nijaké. Aj do mocenskej. Od vojakov žiadal, aby nikomu neubližovali neprávom. Dokonca aj do najvyššej. Kráľovi povedal, že nemôže žiť s manželkou svojho brata. Montoval sa do toho, aby sa všetci obrátili, aby vo všetkom bola morálka, takto pripravoval cestu Mesiášovi...""Za koho pokladajú ľudia Ježiša nie je až také dôležité. Mnohí by chceli mať Ježiša na svoj obraz. Hľadajú v ňom lekára, filozofa, pomocníka v núdzi, ktorý nič za pomoc nevyžaduje... On je však Boží Mesiáš. Dobrých odmeňuje a zlých trestá, robí všetko preto, aby sme boli lepší, aby nemusel trestať. Dôležité je to, kým je pre mňa a nakoľko vážne sa usilujem žiť tak, ako žil on, so všetkým, čo to so sebou prináša...""Všetci patríme za mreže. Väzni často hovoria o tom, že tí najväčší grázli behajú po slobode. Ak aj utečú pred ľudskou spravodlivosťouu, pred Božou nie. On si na každú opicu nájde truhlicu. Čaká na každého, aby oľutoval a zmenil sa. Odpustil aj kráľovi Dávidovi, ktorý svojmu vernému vojakovi vzal najskôr manželku a potom život, odpustil aj verejnej hriešnici, odpustí aj veľa, ale len tým, ktorí veľa milujú...""Prorok Eliáš bez problémov porazil 450 prorokov neexistujúceho bôžika Bála a spustil očakávaný ohňostroj od Pána, ktorý spálil obeť, drevo, kamene zem a vodu. Nie je dôležitý počet uctievačov, ale či uctievajú niečo reálne...""Chlieb a víno. Pokrm už dlhé stáročia. Najskôr len obyčajný. Teraz aj neobyčajný po vyrieknutí slov, ktoré prvý krát zazneli vo večeradle. Slová sa opakujú a opakuje sa aj hostina. Tá istá čo vtedy, tá istá, čo na druhý deň kedy bola krvavá aj navonok. Odvtedy už vidíme len chlieb a víno, no jeme telo a pijeme krv. Pokrm, Pán, sila...""Boh nie je samotár, žije v spoločenstve plnom lásky od počiatku, skôr než vznikla hmota, vesmír a naša nádherná zem. Robí všetko pre to, aby aj na zemi bolo veľa perfektných rodín, partií, spoločenstiev. Jeho nohy kráčali po zemi a dokráčali až na kríž. Našu múdrosť posilňuje svojou, jeho Duch nám pripomína čo je múdre a čo nemúdre...""Duch Svätý ponúka dostatok darov všetkým, ktorí v neho veria. Musia mať však dosť miesta v srdci, aby tam jeho dar vošiel, a musia jeho dary používať na úžitok iným. Najhoršie na tom je srdce egoistu plné hriechu, do neho sa žiaden duchovný dar nevprace...""Duch Svätý je ten, ktorý nás často vedie podobne ako viedol svätého Pavla. Z miest, kde sa nám žije dobre, na miesta, kde nás čaká utrpenie. Prečo je to tak? Lebo viac dokážeme pomáhať ľuďom životom, ktorý je pre nás náročnejší...""Tesár z Nazareta, ktorého videli zomrieť na kríži a o ktorom si mysleli, že už majú od neho pokoj, podľa Štefana stojí v nebesich po pravici Boha. Niečo neslýchané pre veriacich v jediného Boha Jahveho, aj kresťanom to trošku trvalo, kým pochopili to, čo vyjadril Tomáš: "Pán môj a Boh môj". Takto hovoríme aj Otcovi, aj Synovi aj Duchu Svätému, spolu so všetkými kresťanmi..." "Nie je dôležité ako silno sa pri odchode do neba odrazil a či podľa "podania" zanechal v skale odtlačok. Ani to, či sa vráti naspäť v roku 2012. Dôležité je to, že On ako naša hlava prešiel cestou, ktorou sa bezpečne dostaneme tam, kde je. Biblia nie je kniha o tom, ako to vyzerá v nebi, ale o tom, ako sa tam ide...""Kresťanská viera pripomína človeku, že nemá utekať pred vlastnými ťažkosťami a problémami. Do Božieho kráľovstva musíme vojsť cez mnohé súženia - "vytrimac", no máme utekať k ťažkostiam iným, aby sme im uľahčili, veď podelená bolesť je polovičná bolesť. Ježiš povedal: Milujte sa navzájom ako som ja miloval vás...""Potrebujeme duchovných pastierov, ktorí nám budú pripomínať slová Dobrého pastiera. Slová o tom, odkiaľ pochádzame, kým sme a kam smerujeme, ktorí nám tieto slová budú hovoriť aj napriek všetkým, ktorí žiarlivo a rúhavo bojujú proti hlásateľom Slova. Takých, ktorí nás aj dnes pomedzi mláky "informačnej doby" vždy dovedú k Prameňu živej vody. Takíto pastieri vyrastajú v rodinách, kde Božie slovo má svoje pevné miesto.""Štefana ukameňovali plní hnevu, bez toho, aby ho vôbec súdili. Prvýkrát sa ešte hrali na "spravodlivých" a zavolali falošných svedkov. Jeho život bol pre nich výčitkou, "jeho tvár bola ako tvár anjela" a výčitkou bola aj jeho smrť, kedy sa modlil za svojich vrahov. Šavol, ktorý vyrastal pri múdrom Gamalielovi, pochopil...""Kresťania boli vždy prenasledovaní zo strany nemúdrych ľudí. Múdri ľudia ako Gamaliel vedeli, že je zbytočné proti tomuto dielu bojovať, lebo ak je od ľudí, rozpadne sa samo, ak je však od Boha, je zbytočné kopať proti ostňu...""Milosrdný dobroprajný Boh si nechal prebodnúť srdce, aby z neho mohlo voľnejšie prúdiť jeho posolstvo na ktoré sme čakali toľko storočí. Nehnevá sa na nás, ani nám ustavične nevyčíta naše chyby, chce aby sme kamienky, kamene a balvany našich slabostí nahádzali do bezodného mora jeho milosrdenstva a takto ich navždy utopili. Na ceste hore nás môže ťažiť iba ten kameň, ktorého nie sme ochotní sa vzdať...""Emauzskí učeníci idú preč od Ježiša, o ktorom si myslia, že ho ukradli z hrobu, on sa k nim pridáva a vysvetľuje im všetko, čo sa na neho počnúc od Mojžiša vzťahovalo, až im z toho horelo srdce. Aj k nám sa Ježiš pridáva, ak ideme smerom od neho a od blízkych a pokojne vysvetľuje, že utrpenie aj smrť patria k životu...""Zvonku vajíčko vyzerá ako bez života, presne ako hrob, ktorý strážili vojaci. Ozubené koliesko strážilo Hodinára...""Vstal ako povedal. Dovtedy neuveriteľné. Aj apoštoli majú čo robiť, aby si uvedomili, že to nie je čierny humor, že mŕtvolu nikto neukradol. Ak sme s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajme čo je hore. Na rozdiel od zvierat, ktoré majú tvár obrátenú k zemi na hľadanie potravy, má človek tvár obrátenú hore, aby vzhliadal ku hviezdam aj poza hviezdy..."Nazbieralo sa toho dosť od apríla. Na záver prezradím, prečo som dal obrázok klobásy. Je to preto, lebo jedna stará homiletická zásada hovorí, že kázne majú byť krátke a klobásy dlhé, nie naopak... :-)
