Za desať rokov rokov práce, v roku 1603, nahlásil do Ríma, že do Katolíckej cirkvi sa vrátilo 25000 ľudí, ktorí sa nechali zlákať reformáciou. Od roku 1599 tam pôsobil už ako pomocný biskup, a o tri roky neskôr preberá vedenie ženevského biskupstva. V tejto službe naplnenej modlitbou, prácou a starostlivosťou o diecézu vytrval 20 rokov. Veľkú pozornosť venoval osobným návštevám svojich kňazov a počas troch rokov navštívil všetkých 450 farností svojej diecézy, aj tie alpské vysoko v horách.Veľký význam mali listy, ktorých napísal viac ako 6000. Mnohé z nich sa stali základom jeho cennej knihy Filotea, ktorou "vyslobodil" duchovný život z kláštornej izolácie a uviedol ho do všetkých stavov a životných okolností. Hoci zomiera v roku 1622 iba ako 53-ročný na prepracovanosť a mozgovú mŕtvicu, zanecháva za sebou veľký kus práce a najmä láskavosti. Jeho životný príklad a jeho zásady inšpirovali mnohých ľudí. Mojou prvou duchovnou knihou, ktorá ma nasmerovala, dúfam, že na celý život, bola práve jeho Filotea. Jeho zachované dielo obsahuje dnes 26 zväzkov, z čoho 11 zväzkov sú listy. Bol to človek, s ktorým chcel komunikovať každý, kto ho spoznal.Novinárom a žurnalistom sa ušiel skutočne sympatický patrón. Bol vždy zdvorilý, láskavý a optimistický. Niektorí odsudzovali jeho veľkú ohľaduplnosť, ktorú prejavoval voči bludárom a hriešnikom. Proti bludom a hriechom bol nekompromisný, ale bol veľmi láskavý voči bludárom, a hriešnikom. Vždy rozlišoval medzi skutkom a medzi tým, kto ho urobil. Bol známy najmä svojou láskavosťou ktorú vyjadril takouto myšlienkou: "Viac múch sa chytí na kvapku medu, ako na sud octu". Žurnalisti, ale aj my - amatérski blogérski novinári máme skutočne fajn patróna. Ja osobne ho budem prosiť, nech sa tam hore za mňa prihovorí, aby som si dokázal udržať pokojný a láskavý prístup najmä voči niektorým diskutérom...
