Zabili ho ako prvého preto, lebo vynikal spomedzi všetkých. Bol plný viery a Ducha Svätého. Keď apoštoli hľadali osvedčených mužov na charitatívnu službu, bol prvý medzi kandidátmi. Apoštoli sa nad ním a nad ďalšími šiestimi modlili a kládli na nich ruky. Boli to prví diakoni, prevzali službu zvanú "diakonía".Ich úlohou bolo každý deň obslúžiť vdovy a konali aj službu pri stoloch, pravdepodobne pri "agapé" - hostina, ktorú konalo spoločenstvo pri slávení Eucharistie. Okrem toho sa starali aj o chudobných, siroty a chorých. Láska je vynaliezavá...Štefan bol obdarený aj múdrosťou a výrečnosťou. Keho kázenie bolo často sprevádzané mimoriadnymi "znameniami". Jeho odvážne správanie sa nepáčilo niektorým židovským horlivcom. Púšťali sa s ním aj do hádok, no nemohli čeliť múdrosti a Duchu, ktorý z neho hovoril. Keď ho nemohli odstaviť priamo, urobili to cez falošnú obžalobu že odmieta Mojžišov zákon a pohŕda jeruzaelmským chrámom.Štefan na svoju obhajobu predniesol nádhernú reč. Vysvetlil na udalostiach starozákonných dejín, že Mesiáš, Vykupiteľ už prišiel a oni ho ukrižovali. Dokonca sa dovolil svojich poslucháčov nazvať zradcami a vrahmi. Keď povedal, že vidí Syna človeka - Ježiša - stáť po Božej pravici, bola to posledná kvapka, ktorou pohár trpezlivosti jeho žalobcov pretiekol a zo žalobcov sa premenili na zúrivých katov. Vyvliekli ho von z mesta a tam ho kameňovali.Pomodlil sa k Bohu, aby prijal jeho ducha a modlil sa aj za svojich vrahov slovami: "Pane, nepočítaj im to za hriech!". Jeho modlitba určite pomohla jednému z tých, ktorí by si tiež radi hodili kameň do "sektára", nemali však na to roky. Mladík Šavol strážil aspoň rúcha katov. Dali si ich dole, aby mali lepší rozmach. Očividne sa mu to páčilo a hneď ako mohol, aj on sa pustil do prenasledovania kresťanov. Netrvalo dlho a zo zúrivého Šavla sa stal svätý Pavol - horlivý ohlasovateľ Kristovho učenia a apoštol mnohých národov.Od tých čias sa až tak veľa nezmenilo. Kristových učeníkov poznáte podľa toho, že do nich všetci s radosťou hádžu kamene. Myslím, že máloktorá cirkev a máloktoré spoločenstvo v dejinách zažilo toľko prenasledovania, ako Katolícka cirkev. Ohlasovatelia pravej viery budú vždy prenasledovaní, či už priamo, ako to bolo v časoch nástupov niektorej z diktatúr, "rozvinutého socializmu" a vlády ateistickej ideológie, alebo nepriamo cez hnutie slobodomurárov, nezodpovedných liberálov, či iných ohlasovateľov "oslobodenia".V podstate sa vždy pokúšajú o to isté. Presvedčiť tých, čo sú pri moci, že nie Kristus - Pravda nás vyslobodí, ale slobodní budeme vraj vtedy, keď túto Pravdu zaprieme a nahradíme ju pravdou podľa vlastných predstáv. A boj sa už potom modifikuje iba podľa toho, koho predstavy je potrebné naplniť. Zvykli sme si na to. Vieme, že Katolícka vcirkev nikdy nebude bez mučeníkov a bez prenasledovania. Nie sú to samovražední mučeníci. Nemajú nenávisť k svojim vrahom. Odpúšťajú im tak ako Ježiš na kríži, tak ako svätý Štefan a modlia sa za nich...
