Už mnohí sa usilovali nájsť skutočného vinníka teroristických útokov a ukazujú prstom okolo seba na rôzne skupiny, na rôzne krajiny. Vždy, keď na niekoho ukazujeme jedným prstom, tromi ukazujeme na seba. Skutočným vinníkom je každý človek, ktorému je ľahostajná chudoba, ktorú má okolo seba.Nemáme dosť síl, aby sme sa s chudobnými rozdelili. Nemáme dosť síl na odpustenie dlhov. Nemáme dosť síl na skutočnú humanitárnu pomoc. Skutočná pomoc nie je taká, ktorá by podporovala závislosť na pomoci. Sme ochotní im dať rybu, aby nezomreli od hladu. Sme predsa ľudskí! Udicu im však už radšej nedáme. Až takí ľudskí nebudeme! Kde by sme potom dávali naše prebytočné ryby. Hádam neznížime ich cenu!Niektoré krajiny premýšľajú o tom, že odpustia dlhy niektorým africkým krajinám. Sú ochotní zriecť sa peňazí, ktoré by aj tak nedostali. Na druhej strane robia všetko pre to, aby naše trhy nezaplavili ich lacné produkty. Museli by sme sa uspokojiť so znížením svojej životnej úrovne.Agrárne krajiny nikdy nesmú konkurovať priemyselným krajinám. Zabezpečili sme sa pred nimi cez štedré dotovanie poľnohospodárstva. Zabezpečili sme sa zabetónovaním obchodných reťazcov. Čo vlastne chceme od chudobných krajín, keď sme sa zabezpečili pred ich zbohatnutím? Chceme, aby tam vládol pokoj a aby mali lásku ku všetkým krajinám? Dovoľme im rozvíjať sa a nebohatnime na ich chudobe! Bojíme sa skutočných rozvojových programov. Tie totiž zlepšujú ich životnú úroveň a znižujú tú našu.Myslím, že aspoň my Slováci by sme to mali pochopiť. Prichádzajú k nám noví a noví investori, ktorých tu prilákala naša najväčšia výhoda - najnižšie mzdy v Európskej únii. Štverajú sa po našich chrbtoch a my sa pritom musíme usmievať, lebo koniec koncov máme sa lepšie ako predtým. Prišiel tu kapitál. A navyše bruselskí úradníci skoro každý deň vymyslia nejaké lajstro, ktoré im zlepší životnú úroveň a nám pridá starosti. Nie je na tom nič čudné, že nemáme radi bruselských úradníkov... Nie je na tom nič čudné, že chudobné krajiny nemajú radi tie bohaté...Nečudujem sa teroristom, že v beznádeji zatlačení do kúta považujú všetkých ľudí za nepriateľov. Aj čivava zatlačená do kúta dokáže pohrýzť. Neschvaľujem to čo robia. Nerobia to však v beznádeji, že aj tak nebude lepšie? Nerobia to v beznádeji, že ich aj tak nikto nemá rád a nechce pomôcť ich krajinám? Človek, ktorý nemá čo stratiť, je ochotný stratiť aj život, najmä ak mu niekto nabije do hlavy, že takto nestratil sebaúctu.Zrejme nebudete súhlasiť so všetkými mojimi myšlienkami. Zdá sa mi, že je veľmi málo človekov medzi ľuďmi v bohatších krajinách. Aj my začíname byť v očiach najchudobnejších bohatou krajinou. Budú na nás útočiť a my budeme investovať do protiteroristických opatrení? Nemali by sme radšej začať investovať do odstránenia chudoby? Nie je to viac ako útulky pre zvieratá, ekologické problémy a iné "veľké"problémy"? Chudobný človek, ktorý nemá čo stratiť sa nebude báť použiť ani atómovú bombu.Zastavme chudobu a zastavíme terorizmus. Bojujme za ľudskú dôstojnosť a právo každého človeka slušne žiť z práce svojich rúk. Najväčši bieda našej doby je to, že na zemi žije priveľa úžerníkov - bohatých ľudí, ktorí žijú z biedy chudobných. Dnes už aj banky a rôzne splátkové spoločnosti sa správajú skutočne vydieračsky. V prípade krajnej núdze sú všetky prostriedky spoločné. Nedostali sme sa do krajnej núdze ľudskosti?
