Vedeli sme, že domov sa dostaneme jedine tak, že pôjdeme smerom dohora. Potrebovali sme sa dostať na kopec, z ktorého by sme zbadali nejaké svetlo. Predierali sme sa hustým lesom. Ja som išiel vpredu, v ruke natiahnutej pred sebou som mal sekeru, ktorou som mával pred sebou, aby sme nevrazili do nejakého stromu. Svojich kamarátov som chytil za ruky a kráčali sme smerom k nejakému svetlu, ktoré by nám ukázalo smer domov.Mohli sme postupovať iba veľmi pomaly a preto sa nám cesta zdala nekonečne dlhá. Les bol hustý, zhora k nám vôbec nepreniklo žiadne svetlo aj preto, že obloha bola zamračená. Vo chvíli, keď sa nám zdalo, že sme zablúdili a východ z lesa už nenájdeme, zbadali sme v diaľke v tme svetlo. Bolo to svetlo z jedného domu, ktorý je postavený na kopci za dedinou. Čím sme boli bližšie, tým viac svetiel sme videli a rozupoznali sme, ktoré zo svetiel sú okná našich domov, kde nás už čakali strachujúci sa rodičia.Túto príhodu som si uvedomil dnes, keď som čítal evanjelium o tom, že tmy neprijali svetlo. Ježiš je svetlo, ktoré má osvietiť každého človeka a ukázať mu smer. Už veľakrát ho neprijali. Najskôr ako maličkého ho neprijali do domu, aby sa mohol narodiť dôstojne a nie v maštali. Potom ho neprijali ako Mesiáša, hoci mnohými skutkami dokázal, že nie je človek, ale Boh...Ani dnes ho veľakrát neprijímame. Nezdá sa nám, že jeho svetlo nám ukazuje správny smer. Nikedy naletíme na falošné odrazy od toho svetla, alebo priamo na svetlo Lucifera, ktorý mal česť byť svetlonosom - svetlonosičom. nestačilo mu to, sám chcel byť svetlom. Nechcel slúžiť, chcel aby jemu slúžili.V týchto dňoch oslavujeme príchod pravého Svetla. Toho, ktoré prišlo osvietiť svet. Svetlo, ktoré je zároveň Slovom, ktoré bolo na počiatku u Boha a to slovo bolo Boh.
