Stavba bybylonskej veže skončila presne tak isto. Prekárajúci sa skončili pomätením jazykov. Istý čas nedokázali spolu komunikovať. Tam, kde nie je komunikácia, prídu sváry, nepriateľstvá a aj vojny. História ľudstva nám to dokazuje plným priehrštím. Toto rozdelenie preniklo až do podstaty človeka a nie je možné ho zastaviť nejakým vonkajším zákonom. Je potrebné prerodiť ľudskú podstatu, aby bola schopná vzájomnosti. Boh na to potreboval ľudstvo pripraviť.Najskôr bolo potrebné obrátenie sa k Bohu pokáním - toto z prorokov asi najlepšie zvládol Ján Krstiteľ. Potom Boh prichádza vo svojom Synovi a učí nás podstate lásky. Až potom môže naplno prísť Boh so svojou plnou podstatou. Až potom je možné vyliatie Ducha a v ľudských srdciach naplno začína rásť jeho ovocie. Prichádza vzájomnosť Turíc, kedy mnohí kultúrne a rečovo rozdelení ľudia naraz počujú vo svojom jazyku pravdu o spáse v Kristovi. Babylonské rozdelenie je porazené na veľkom zhromaždišti národov.Odvtedy Duch veje kade chce s plnou silou. Pribúda tých, ktorí sú schopní počuť jeho hlas a cez svoj život zviditeľňovať jeho rozličné dary. Nemyslím tu iba na dary jazykov a uzdravovania, myslím aj na dar lásky, múdrosti, bohabojnosti... Na tie jednoduché dary rozliate v srdciach mnohých ľudí. Je úplne ľahké zistiť, nakoľko konáme pod vplyvom Ducha Svätého. Z darov sa to zistiť nedá, lebo niekomu veľmi zvláštny dar Ducha pomôže iba k tomu, že sa sa z neho stane čudák. Myslím na konkrétne ovocie: "Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť." (Gal 5, 22-23)Skutoční ctitelia Ducha nie sú tí, ktorí sa zanietene a úžasne modlia so zdvihnutými rukami, ani tí, ktorí majú nejaké jeho zvláštne dary. Strom sa poznáva podľa ovocia, podľa jeho kvality a množstva...
