
Niekedy uvažujem nad tým, prečo sa z niektorých žiakov, ktorí sú v nižších ročníkoch ešte usilovní žiaci, stanú vo vyšších ročníkoch žiaci, ktorým je úplne jedno, či prepadnú, či nie. Uvedomil som si, že ak dieťa doma v rodine nedostane motiváciu k tomu, aby sa učil, a ak nevidí vo svojich rodičoch vzor usilovnosti, tak potom je potrebná veľmi vysoká motivácia k tomu, aby sa dieťa začalo učiť aspoň minimálne.Ja osobne za najväčší problém považujem to, že deti vidia, že ich rodičia v podstate nemusia mať žiadne vzdelanie, a bez toho, že by pracovali, dostanú sociálnu dávku. Keby len polovica sociálnej dávky bola podmienená prácou pre spoločnosť, deti by si rozmysleli, či sa im neoplatí radšej sa niečo vyučiť ako neskôr pracovať za takýchto podmienok. Aktivačné práce túto motiváciu vôbec neriešia. To, že deti vidia svojich rodičov, ako pozametajú nejaké smeti niekde inde ako doma v byte, smeti, ktoré sami narozhadzovali, a ešte za to dostanú peniaze, tiež nie je veľmi motivačné.Učitelia na takýchto školách cítia, že rodičia prácu pre ich deti nie sú schopní dostatočne doceniť. Nie je jednoduché hľadať pre učiteľa nanovo silu ísť do triedy, kde väčšina zo žiakov nemá záujem, a znova sa pokúšať naučiť ich aspoň niečo. Niekedy je útechou to, že keby tieto deti nechodili vôbec do školy, spoločnosť by s nimi mala oveľa väčšie problémy, je to však iba slabá útecha. Horšie je, ak ani spoločnosť nedokáže oceniť prácu učiteľa a vyžaduje od neho, aby vykonával toto náročné povolanie za smiešny plat. Ako si má vážiť prácu učiteľa žiak, ak po ukončení školy za mesiac na brigáde zarobí viac ako jeho učiteľ. Keď dnes pri obede padlo, že už onedlho budú mať učitelia plat 38 tisíc korún, väčšinou sa to stretlo iba s útrpným úsmevom, a nasledovali otázky, či to vraj bude štvrťročný plat. :-)Spoločnosť, ktorá nedokáže patrične ohodnotiť vzdelanie, a tých, ktorí toto vzdelanie spolu s výchovou vštepujú budúcim generáciám, je spoločnosťou, ktorá si podkopáva vlastné nohy. Nízke platy vyháňajú z učiteľských radov ľudí, ktorí by radi vykonávali toto povolanie, musia však živiť svoje rodiny a preto sa venujú nejakej inej, obvykle výrobnej činnosti. Ešte som nepočul o tom, že by niektorý štát ľutoval, že príliš veľa financií dáva do školstva...