V Biblii, v knihe Múdrosti sa píše, že "Boh nestvoril smrť, ani sa nekochá v zániku žijúcich. Veď on všetko stvoril pre bytie; tvory sveta sú pre život, nie je v nich jed smrti; ani podsvetie nevládne na zemi, lebo spravodlivosť je nesmrteľná. Lebo Boh stvoril človeka pre neporušiteľnosť; utvoril ho ako obraz svojej podstaty. Smrť prišla na svet zo závisti diabla: preto ju okúsia všetci, čo mu patria." Ak Boh nestvoril smrť pre človeka, odkiaľ sa vzala? Už prvé stránky Biblie hovoria o tom, že "do domu" si ju vtiahol človek. Boh mu dal na výber či chce "poznať" dobro a zlo, teda či chce sám rozhodovať o tom, čo je pre neho dobré a zlé. Človek sa rozhodol, že áno, aj keď veľmi dobre vedel, že ak zo stromu poznania bude jesť, zomrie. Utrpenie a smrť je dedičstvo, ktoré nám zanechali naši predkovia. V rôznych častiach sveta to vnímame rôzne.Nedávno rozprávala jedna lekárka pracujúca v Afrike, že rodičia tam tak veľmi nesmútia nad smrťou dieťaťa ako u nás. U nás, v "civilizovanom" svete je to považované za obrovskú tragédiu. Nie je to len tým, že detská úmrtnosť u nich je taká, akú si u nás pamätajú len skutočne starí ľudia, nie je to len tým, že u nás je už pomaly vzácnosť, ak rodina sa rozhodne mať viac ako dve deti. Je to skôr o prijatí toho, čo sa nedá pochopiť. U nás rodičia, a nielen oni, dokážu na lekárov vyvíjať niekedy až neúnosné tlaky, aby urobili hoci aj zázrak, aby sa život človeka neskončil neočakávane. Najväčší pracháči sveta sú ochotní financovať klonovanie až do takej miery, aby niekto "vypestoval" náhradu napríklad za ich choré srdce. Nemali by problém zabiť svoj mladší klon, aby oni mohli žiť dlhšie. Aj seriál Dr.House poukazuje na to, čo všetko sú ľudia ochotní odpustiť lekárovi, len nech ich vylieči nech to stojí čo to stojí.Chceme byť mladí a zdraví a čím najdlhšie. Nie sme niekedy ochotní pripustiť, že lekári asi vždy budú schopnejší choroby predlžovať ako liečiť, ako to tvrdí jeden aforizmus. Mal som možnosť pred niekoľkými mesiacmi zúčastniť sa na medzinárodnej konferencii o klonovaní. Páčilo sa mi vyjadrenie jedného odborníka, ktorý otvorene priznal, že vždy keď sa im podarí vyriešiť jeden problém, objavia sto ďalších, ktoré vyriešiť nedokážu. Spoliehať sa na to, že veda dokáže preskúmať všetko, a že dokáže dať odpoveď na všetky otázky človeka, si vyžaduje veľmi veľkú a hlavne veľmi naivnú vieru. Choroba a smrť je náš problém. Keď sa pýtame Boha, prečo to dopustil, Boh sa pýta nás, prečo sme to chceli. Aj napriek tomu, že to je náš problém, rozhodol sa, že nám ho pomôže vyriešiť. Posiela na svet svojho Syna a ten prechádza aj utrpením aj smrťou. Na rozdiel od nás víťazne, a povedal, že ak pôjdeme za ním, pôjdeme tou istou cestou a prídeme aj my k večnému šťastnému životu v tele podobnom jeho telu.Máme možnosť si vybrať. Buď pôjdeme cestou, ktorou išli naši prarodičia, ktorí chceli sami rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé, a zanecháme ďalším generáciám utrpenie a smrť, teda to, čo sme sami zdedili, alebo pôjdeme inou cestou, ktorá končí večným, šťastným životom. Myslím, že je úplne jasné, ktorou cestou sa zatiaľ uberá väčšina sveta. Drancujeme prírodné zdroje, ničíme životné prostredie, pokojne prejedáme budúcim generáciám ich šťastie len preto, aby sme sa my teraz mali lepšie. Sme ochotní za kúsok "žvanca" zanechať budúcim generáciám to, čo nám zanechali tie pred nami, chceme sami rozhodovať o tom, čo vyhlásime za dobré a čo za zlé, a zabúdame na to, že za takým rozhodnutím je vždy utrpenie a smrť. Nebude to náhoda, že Ježiš nevyliečil všetkých chorých, ktorých stretol. Nie je to náhoda, že sa rozhodol svet meniť rešpektovaním Božích zákonov a sebaobetovaním. Človek nemôže nikdy rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Môže to buď rešpektovať na svoj osoh, alebo nerešpektovať na svoju škodu. Povedia o nás budúce generácie, že sme sa správali múdro, alebo budú mať voči nám taký istý pocit, aký máme my voči tým (voláme ich Adam a Eva), ktorí sa prví rozhodli jesť zo stromu poznania dobra a zla?
