Mali sme veľa toho, o čom sme na Luniku IX mohli len snívať. V prvom rade to bol tím ľudí, ktorý pomohol túto svätú omšu pripraviť. Chcem sa poďakovať pani kostolníčke, ktorá pripravila všetko na slávenie svätej omše, Monike z Centra voľného času za odohratie pesničiek, do ktorých sa najmä deti zapojili naozaj naplno, katechétke Vierke, ktorá veľmi dobre zvládala svojich prváčikov a druháčikov, miništrantom, dievčatám z dediny, ktorí prečítali čítania a všetkým asistentom, ktorí pomohli ako poriadková služba.Najväčším problémom bolo vyriešiť ako udržať na uzde deti, ktoré sa veľmi tešili na detskú svätú omšu - a detí je v osade okolo 500 - a najmä ako udržať na uzde tých pár, ktorí tam prišli len zo zvedavosti a ich najväčšou zábavou bolo kaziť radosť tým, ktorí svätú omšu chceli prežiť naozaj pekne. Na prvýkrát to bolo poriadne živelné, do miestnosti, kde sa normálne zmestí tak okolo 30 detí, sa ich nahrnulo najskôr okolo 300. Otvorili sme aj druhú miestnosť, kde sa nasťahovali najmä vystrájači, ktorí z tejto miestnosti počas svätej omši boli postupne vyvádzaní von - no jednoducho divočina.Napriek všetkému, tí ktorí sa tlačili okolo provizórneho oltára - stola požičaného od jedného pána - sa veľmi pekne zapájali, a odpovedali zborovo aj tam, kde nemuseli a mali zo svätej omše naozaj pekný zážitok. Len sme na prvý krát museli zabudnúť na tichú dôstojnosť a v určitých chvíľach sústredenia ticho docieliť upozornením na to, že kto sa neprestane rozprávať, toho asistenti vyvedú von. Rozprávali sme o tom, ako dobrý Boh stvoril človeka a ako mu daroval najskôr svetlo a potom celý svet, a ako si to on pokazil tým, že nechcel počúvať Boha a jedol zo zakázaného stromu. To preto museli zomrieť nielen prví rodičia, ale mnohým z nás aj rodičia, či starí rodičia, no aj o tom, že nám to Boh pomohol napraviť aj vďaka Ježišovi a jeho mame, ktorej meno poznali a zakričali ho naozaj zborovo - Mária...Toto celé bol len začiatok, začiatok dlhšej a náročnej cesty. Ak by na tejto ceste neboli prekážky, znamenalo by to, že ideme zle. Už teraz sa teším na ďaľšiu detskú svätú omšu, ako aj na pravidelné sväté omše, ktoré tam budeme mávať každú sobotu večer, a ktoré budú sýtiť hlad po duchovne, ten hlad ktorý tam najmä z detí je cítiť priam hmatateľne...
