Je zaujímavé, k akým vyhláseniam niektorých donútia peniaze. Nie je jednoduché si vybrať medzi súčasnými peniazmi z eurofondov a budúcimi peniazmi od voličov. Čo je v tomto prípade bližšie? Košeľa, či kabát? Nie je jednoduché sa rozhodnúť, koho zradiť. Kto to bude? Komu sa ujde judášsky bozk? Bude to väčšina voličskej základne, alebo sa zatnú zuby a hodí sa široký úsmev voči tým, ktorí posielajú peniaze? K tomu je ešte potrebné dať ruky za chrbát, nenápadne vypustiť zápalky do najbližšieho koša a tváriť sa, že ten požiar sme nezapálili my.Hovorí sa, že každý je na predaj, záleží vraj iba na cene. Podľa všetkého v takých prípadoch víťazí pragmatizmus. Nie ten dlhodobý, ale krátkodobý. Hlasy voličov sa predsa dajú získať aj tesne pred voľbami. Tam bude možné dosýta si zanadávať a vypustiť nahromadenú zlosť ako džina z fľaše. On potom splní všetky želania. Napríklad také o veľkej volebnej účastí ľudí krčmového typu, ktorých je možné pomerne v krátkom čase presvedčiť o tom, že za všetko môžu tí za tou veľkou riekou, prípadne za ešte väčšou vodou. A to, že stagnujeme, je vina tých, ktorí by tu nemali byť, ale keď sú už tu, tak na nich aspoň dotiahneme nejaké peniažky z Únie, veď každý má nejakého príbuzného, ktorý si v prípade potreby dokáže zmeniť aj meno.Je zle, ak pravá ruka nevie, čo robí ľavá, no horšie je ak pravá iba šetrí, aby ľavá mohla rozhadzovať. Možno to celé dopadne inak. Možno v čase odychu pravá ruka pochopí, že je čas zbierať, no je čas aj rozdávať. Možno to pochopia aj tí, ktorí nechcú byť trestaní za úspešnosť a pričinia sa o to, aby sa ich rady rozrástli o väčší počet úspešných. Dovtedy sa budeme pravdepodobne veľakrát prizerať ako cap, ktorého urobili záhradníkom, ohryzáva na jar najšťavnatejšie púčiky z toho stromu, ktorý by na jeseň mal priniesť ovocie. Zlí sú často takí silní preto, lebo dobrí sú takí slabí...
