Som vďačný svojmu otcovi, že objavil moju mamu, a že o ňu zabojoval. Uvedomujem si, že naozaj našiel ženu statočnú, ktorá je hodna nad perly. Som vďačný za vieru, ku ktorej som sa prebojoval aj vďaka ich osobnému príkladu, vďaka tomu ako oni prežívajú svoju vieru. Som vďačný svojim starším, ale aj mladším súrodencom za rodinné ovzdušie, v ktorom som mohol vyrastať, som vďačný aj svojim priateľom a učiteľom, ktorí ma učili žiť na tomto svete. Uvedomujem si, že som v živote dostal veľmi veľa, oveľa viac ako množstvo ľudí, ktoré poznám, a oveľa viac ako obrovské množstvo ľudí vyrastajúcich niekde v osadách alebo v rozvojových krajinách.Viem, že sú na svete ľudia, ktorí v určitých oblastiach dostali oveľa viac ako ja, a niekedy by som sám seba chcel presvedčiť, že som nedostal päť talentov, ani dva, ale iba jeden, a ten sa neusilujem zakopať, ale rozvinúť. Väčšinou takto sám seba presviedčam vtedy, keď som pohodlný prevziať zodpovednosť za rozvíjanie toho, čo vnímam ako obrovskú hodnotu, ktorú som získal vďaka mnohým ľuďom. Keď si uvedomím o koľko viac som dostal, a k čomu všetkému ma to zaväzuje, niekedy zatúžim mať menej, napríklad vtedy, keď vidím jednoduché šťastie ľudí, ktorí sú napríklad postihnutí. Niekedy žasnem nad tým ako málo stačí takým ľuďom k tomu, aby sa cítili šťastní.Nedávno som čítal príbeh o skupine zdravotne postihnutých športovcov na paraolympiáde. Títo športovci so širokým úsmevom dieťaťa vyštartovali a bežali dopredu, pretože im bolo povedané, že jeden z nich by mal byť prvý. Naraz z bežiacej skupiny jeden zakopol a padol. Jeho priateľ si to všimol a vrátil sa k nemu. Všimli si to však aj ostatní a vrátili sa všetci, aby zdvihli padnutého "súperopriateľa". Keď ho zodvihli a oprášili, pochytali sa všetci za plecia a so širokým úsmevom dieťaťa spoločne vošli do cieľa. Toto ich "nešportové" správanie vyvolalo v hľadisku obrovskú vlnu nadšenia. Všetci sa zdvihli a potleskom odmenili ich výkon. Závidím takýmto ľuďom ich "neschopnosť" správať sa sebecky.Som vďačný za obrovské množstvo darov, ktoré mi Boh poslal väčšinou cez niekoho. Uvedomujem si, že som zodpovedný za to, ako ich využijem. Ak mi ich poslal, neposlal mi ich preto, aby skončili u mňa, ale preto, aby som ich využil pre ostatných. Keby som mal aj milión vecí, alebo aj milión dobrých vlastností a schopností, nič z toho si na druhý svet nezoberiem. Tam sa počítajú iba hodnoty, ktoré cezo mňa prejdú k druhým. Bolo by z mojej strany nezodpovedné zakopať to, čo nie je určené mne, ale čo je cezo mňa určené druhým...
