
Viem si to predstaviť v nejakej súkromnej firme, kde je samozrejmosťou znižovanie nákladov a investovanie do metód a technológií, ktoré pri zníženej energetickej, či ekonomickej náročnosti, dokážu efektívnejšie vytvárať zisk. V štátnej správe však málokedy ide o zisk. Možno poznám primálo štátnych úradov, ale zatiaľ som na žiadnom nestretol ľudí, ktorých by som nechal viesť svoju firmu, ak by som sa dal na podnikanie.Ako dopadne šetrenie na väčšine úradov a ministerstiev? Väčšinou sa upúšťa od rozvojových programov, ktoré boli v podstate investíciou do budúcnosti. Každý rozumný podnikateľ pritom vie, že si nemôže dovoliť nechať zastarať strojový park, vie, že nemôže zanedbať zvyšovanie kvalifikovanosti ľudských zdrojov. Z toho mála, o štátnom šetrení, čo sa mi dostalo do uší cez médiá, no najmä čo som sa dopočul od ľudí z terénu, na nerozumné a nepremyslené šetrenie doplatíme všetci znížením kvalifikovanosti trhu.Veď znížiť rozpočet napríklad pre školstvo, o ktorom nikto rozumný nepochybuje, že je nedofinancované, je krokom, ktorý si nedovolí žiadna vyspelá krajina. Jedným zo spoôsobov ušetrenia bude aj ten, že záväzky, ktoré malo ministerstvo splniť tento rok, sa odložia na tie budúce. Zrušiť poplatky u lekára, ktoré pomohli odbúrať zneužívanie zdravotníctva a navyše ešte znížiť rozpočet najmä v oblasti modernizácie zdravotníctva asi ťažko niekto môže nazvať krokom vpred.Možno ide iba o vyčkávaciu taktiku. Je potrebné prečkať prvý rok, prípadne dva, kým sa nerozbehne produkcia vo veľkých automobilových závodoch a v iných závodoch, ktoré sa na našom území rozbiehajú. Potom nebude problémom v zvýšenej miere rozdávať a plniť predvolebné sľuby. Len aby nám pripravované deformy neodohnali ďalších potencionálnych investorov. Ľavicovejší Zákonník práce, zvýšené zdaňovanie strednej vrstvy, ubezpečovanie štátu, že dokáže hospodáriť s väčším ziskom ako súkromné podniky... To všetko sú kroky, ktoré investorov skôr odstrašia ako pritiahnu.Navyše ak sa nezmysleným šetrením, aby bolo čo rozdávať voličom, zníži kvalifikovanosť pracovnej sily a ak bude pre šikovnejších oveľa výhodnejšie pracovať v zahraničí ako na domácom trhu, kde je malý a stredný podnikateľ vnímaný ako kapitalista okrádajúci chudobu, ekonomický rast to môže spomaliť, či celkom zastaviť. Už prichádzajú informácie o tom, že budúci nádejní investori sa stávajú opatrnejšími a nie sú si istí, či sú tu vítaní. Vláda by si mala konečne uvedomiť, že je načase prehodnotiť svoje prdvolebné sľuby a ak chce rozdávať, v prvom rade by sa mala postarať, aby bolo čo, aby tu pribudlo zamestnaných dobre platených ľudí, platiacich svoje dane.Je veľkým pokušením chcieť sa tešiť z radostného tanca tých, ktorým bol daný sľub, že dostanú čokoľvek, ak od radosti zatancujú. Každý takýto tanec však stojí hlavu niekoho nevinného, niekoho, kto sa kráľovi nebojí povedať pravdu. Pravdu o tom, že nemôže svojmu bratovi ukradnúť manželku, pravdu o tom, že ak chce byť dobrým kráľom, nemôže z kráľovskej pokladnice obdarúvavť iba svojich vyvolencov. Dobrému kráľovi musí záležať na dobre všetkých jeho poddaných, nie iba tých, ktorí mu kričia na slávu...