Tí, ktorí sa považujú za kresťanských demokratov, si asi neuvedomujú, že sa od nich očakáva, že budú presadzovať kresťanské hodnoty - aby som to upresnil, nielen niektoré kontroverzné, ale všetky, ktoré sú považované za základné. Právo na život samozrejme patrí medzi základné hodnoty, ale patrí tam aj právo na slobodu svedomia a to aj vtedy, ak sa svedomie toho druhého človeka podľa môjho vlastného presvedčenia mýli. Je dovolené ohlasovať svoj názor, no niekomu inému ho natláčať, to je už zasahovanie do jeho slobody svedomia. Pán Palko by si mal uvedomiť, že práve takýmto prístupom od seba odpudili ľudí, ktorí vyznávajú kresťanské hodnoty, ale radšej dávajú svoj hlas stranám, ktoré sú pre nich menej "talibanistické" a ktoré sa prezentujú ako strany uznávajúce prirodzené ľudské hodnoty a práva.Ďalšou z hodnôt, ktoré sú právom očakávané od kresťanov je schopnosť komunikovať aj s ľuďmi, ktorí na vec majú príbuzný názor. Je smutné, že viacerí kresťania sa skôr dohodnú s bojovými ateistami a komunistami, ktorých nevnímajú ako konkurenciu, ako s ľuďmi, ktorí zdieľajú spoločné hodnoty, ale vnímajú ich z tej liberálnejšej alebo konzervatívnejšej strany. Namiesto dialógu a hľadania toho, čo by sme mohli nazvať umením možného („Politika je otázkou metódy a morálka otázkou princípov.“, Hans Dietrich Genscher, bývalý minister zahraničných vecí SRN v televízii v utorok 15.4.2008 večer v programe Sandry Meischberger na ARD pri debate o bojkote olympijských hier v Číne.), zamerajú sa na trvanie len na svojej platforme, a prezentujú sa ako tí najzásadovejší. Medzi zásadovosťou a tvrdohlavosťou však málokedy býva rozdiel. Trvať za každú cenu na kandidátovi, ktorý je politicky absolútne nepriechodný, a ešte bojovať proti tomu, ktorý je tou najlepšou z možných alternatív, pretože sa dokáže zasadiť o najvyššie možné uplatnenie veľkého množstva hodnôt spoločného dobra, je nielen politicky nemúdre, ale hlavne protikresťanské.Tí, ktorí sa na Slovensku považujú za kresťanských demokratov, zlyhali na plnej čiare, a ešte si namýšľajú, že môžu rozprávať za všetkých kresťanov na Slovensku. Ak niekto kráča sám alebo v malej skupinke, buď je príliš vpredu, alebo príliš vzadu (obvykle platí druhá možnosť). Možno je aj dobre, že ich preferencie sa pohybujú tesne na hranici zvoliteľnosti, lebo to, čo predstavujú, má ďaleko od hodnôt, ktoré by kresťanská politika a kresťanskí politici mali predstavovať. Ak by v budúcnosti niekto na Slovensku chcel postaviť silnú kresťanskú stranu, mal by sa poučiť z ich chýb, a mal by sa usilovať o jednotu v podstatných hodnotách napriek rôznosti pohľadov, boj o prestíž by mala vystriedať snaha o pochopenie a vzájomnú komunikáciu rôznych uhlov pohľadu.
