V momentálnom politickom spektre nenachádzam na Slovenku politikov, ktorí by presadzovali to, čo by predstavovalo také postoje, ktoré zastáva náuka cirkvi o spoločnosti. Neviem, čo je pre nich prekážkou širšieho pohľadu na spoločnosť, pretože veľakrát zužujú svoj záujem len na niekoľko kontroverzných tém, ktoré sú síce dôležité, ale nie sú nosné. Prečo kresťanskí politici nevychádzajú s ponukou na zodpovednú slobodu? Prečo oni neponúkajú kresťanský pohľad na to, čo je vlastne solidarita? Prečo tak málo obhajujú práva pracujúcich rodín na slušnú mzdu a primerané bývanie? Komunikujú svoje návrhy s nejakými odborníkmi, alebo sa chcú aj oni pustiť cestou bezbrehého populizmu? Vyčíta sa im, že sú často bezzubí, že sa nedokážu postaviť nášmu najväčšiemu populistovi a musím povedať, že to žiaľ často vnímam podobne...Zásadný problém vidím v tom, že sa nedokážu zjednotiť a prijať to, aby v rámci jednotného zamerania existovali viaceré platformy. Zatiaľ to vyzerá tak, že ak má nejaká skupinka v nejakom celku iný názor ako tí ostatní, neberú sa ako obohatenie pre ostatných, ale rozhodnú sa založiť novú (obvykle "výťahovú") stranu. Prezentujú to ako zásadovosť, no v skutočnosti je to obyčajná tvrdohlavosť. Nechápem prečo by sme na malom Slovensku mali mať najmenej štyri strany, ktorým by v podstate malo ísť o to isté. Najväčším prekvapením pre mňa je to, ako sa o sebe navzájom vyjadrujú jednotliví predstavitelia platforiem, a teraz už aj strán. Každý chce byť najpravovernejší a pritom to skončí tak, že v skutočnosti pravoverný nie je nikto, lebo bez lásky k oponentovi kresťanská strana prestáva byť kresťanskou a začína byť sektárskou.Už viackrát som sa niektorým kresťanským politikom pokúsil navrhnúť,aby sa zjednotili do jednej strany s viacerými platformami, no vždy som narazil na nepochopenie. Potvrdili mi, že by to bolo najlepšie riešenie aj najlepšie svedectvo voči voličom, ktorí zastávajú rôzne platformy, no vyjadrili sa, že sa za tých pár rokov medzi nimi nazbieralo toľko antagonizmov, že by ich nedokázali prekonať. Veľmi veľa z nich má totiž provinčné myslenie, a za veľmi dôležité považujú to, aby pred svojimi voličmi vyzerali ako zásadoví. Neviem nakoľko poznajú svojich voličov, mám však taký dojem, že každá zo strán je veľmi úzko obklopená práve sympatizantmi tej platformy, ktorú reprezentujú a pozerajú sa spôsobom: Tu sme my a tam sú oni a medzi nami je barikáda.Nepoznám veľa slovenských kresťanských politikov no neviem o nikom, koho by niektorá strana postupne profilovala ako človeka, ktorý dokáže ponúknuť víziu a ktorý ba mal také komunikačné schopnosti, aby dokázal zjednotiť rozvadenú kresťanskú politickú scénu. Jednou zo sľubných autorít je zdá sa náš eurokomisár pán Fígeľ, ktorý je v štruktúrach Európy vnímaný ako človek so širokým rozhľadom a pevným charakterom, a ktorému sa podarilo zamerať viacerých európskych politikov na duchovné hodnoty prirodzeným a nenúteným spôsobom. Nepredpokladám, že by ho súčasná vládna garnitúra ponechala v Bruseli, pretože predstavuje úplne opačné hodnoty, aké presadzujú oni, takže môže očakávať, že ho onedlho nahradia niekým, kto nebude príliš vytŕčať na slovenskej politickej scéne, a teda ani na európskej.Obávam sa toho, že aj keď sa nájdu viacerí kresťanskí politici,ktorí to vidia podobne ako ja, že bude príliš málo hlasov, ktoré by dokázali presvedčiť tých, ktorí by mali prenechať svoje miesta iným, že by tak naozaj mali urobiť. Umenie vedieť odísť je umením veľkých politikov a u nás na Slovensku je takých politikov žiaľ ešte stále málo. Mali by si však uvedomiť, že aj keď Slovensku už priamo neškodia (zákony prijímajú iní bez ohľadu na to, koľko ľudí z opozície sedí v parlamente), škodia mu nepriamo. A to tým, že nedokázali prekonať svoju provinčnosť a tvrdohlavosť, nedokázali sa spoločne postaviť za to, čo je potrebné pre spoločné dobro našej krajiny. Kto nedokáže dozrieť do veľkej politiky, mal by z nej vedieť odísť, a prenechať miesto tým, ktorí dokážu ľudí presvedčiť, že populizmus nie je cesta ktorá vedie k prosperite. Skutočná kresťanská politika má aj dnes čo ponúknuť spoločnosti, potrebuje to však prezentovať otvorene a rozumne cez osobnosti, ktoré sú naozaj kresťanmi, a nie iba ich karikatúrami...
