So svojimi priateľmi sme sa vybrali na Oravu k rodičom, aby sme im pomohli vykopať zemiaky. Prišla celá partia. Jeden deň sme chceli ísť na výlet a druhý deň na pole. Bol dosť mokrý rok a nebolo nič z výletu a zdalo sa, že aj zemiakom hrozí to, že zhnijú na poli. Boli sme pozrieť, aká bude úroda. Vyhrabali sme zopár koreňov a zistili sme, že nás čaká veľa práce nielen pri kopaní, ale hlavne neskôr pri zvážaní. Nádherná úroda.Keď sme sa už vyberali na pole, spustil sa zasa hustý dážď a my sme rýchlo poschovávali motyky, vrecia a košíky. Stáli sme na priedomí a pozorovali sme hustnúci dážď. Jeden z mojich kamarátov, Cyro, do stiesnenej nálady prehodil:- Pán Boh vám dal peknú úrodu, mohol by dať aj lepšie počasie, aby sme to stihli pozbierať. Je nás tu toľko a robota stojí...Nikto sa neozval, všetci sme ticho stáli a pozorovali dažďové kvapky. Jediný, kto prehovoril do ticha bol náš ujo. Pokojne a múdro ako to on zvykol hovoriť, nám povedal slová, na ktoré určite nezabudneme do konca svojho života:- To je všetko...Tu urobil prestávku, počas ktorej sa spokojne nadýchol a dokončil...- v pevnejších rukách...Hovorí sa, že s vekom prichádza múdrosť, no niekedy iba staroba. V ujovom prípade prišla múdrosť. Bol to človek schopný čerpať múdrosť zo života aj z Biblie. Často sme ho vídali ako si z nej pokojne číta. Veľa čítal a veľa počúval. Nenahovoril toho veľa, ale keď prehovoril, stálo to za to. Na druhý deň bolo pekne a zemiaky skončili v pivnici. Aký bol ujo?Až do posledných dní svojho života pracoval. Ešte ako 85 ročný dokázal celý deň kosiť na poli. Neplašil sa, nenaháňal sa, pokojne pracoval svojím neúnavným tempom. Keď zomrel ako 93 ročný, stratili sme veľkú oporu. Tak ako pokojne žil aj pokojne odišiel. Keď ležal v truhle, okolo neho pobehovali malé deti a pokojne ho chytali za ruku. Nebáli sa ho, nikdy v živote nikomu neublížil a aj keď oči mal zavreté, jeho ruky, jeho upracované ruky, boli stále ako živé. Do poslednej chvíle nestuhli. Nikto z nás nepochybuje o tom, kde je teraz, v akých rukách sa nachádza.Prečo spomínam tento príbeh? Nechcem, aby sa zabudlo na tú múdrosť, ktorá nám môže pomôcť, keď sa nám zdá, že všetko je už stratené. Nikdy nie je stratené všetko. Iskierka nádeje vždy tlie pod popolom, veď predsa:- To je všetko v pevnejších rukách...
