
Ak sa porovnávam s ľuďmi, ktorí toho v živote dokázali oveľa viac ako ja, ktorí svoj život držia v rukách pevnejšie a úspešnejšie ako ja, zdá sa mi, že Boh bol voči mne nespravodlivý. V živote mi dal skúsiť všeličo, až kým ma nedoviedol na toto miesto, do Luníkova. Takéto náročnejšie prostredia preveria skutočný charakter človeka. Tam zistíme, koľko z našich vlastností sú iba predstierané a ktoré sú tie pravé, naozajstné.Najmä vo chvíľach, keď niečo nie a nie pohnúť dopredu, si predstavím ľudí, ktorí dostali od Boha viac darov ako ja. Premýšľam nad tým, prečo práve ich Boh nedoviedol na toto miesto, prečo práve oni sa nepustili do tohto náročného poslania. Určite by veľa vecí robili lepšie a trpezlivejšie ako ja. Určite by získali oveľa väčší počet kontaktov a pohli by do spolupráce oveľa viac ľudí a aj výsledky by boli viditeľnejšie.Včera večer sa mi ani náhodou po celom dni nechcelo robiť večer diskotéku pre deti, ktorú robievam každé dva týždňe. Od rána som sa zastavil až o pol piatej večer a už o hodinu mala byť diskotéka. Uvažoval som, že to nechám tak a diskotéka nebude. Keď som išiel domov do bytovky, padol mi zrak na rozvietené okná. Na bytovke mi udreli do oka okná rozsvietené v nejakom známom znaku. Bol to znak kríža. Určite to takto svietilo veľakrát. Prebralo ma to. Pochopil som. Diskotéka bola fajn.Je náročnejšie trpezlivo bojovať každý deň najmä teraz, keď pominuli chvíle prvotného "budovateľského" nadšenia a prichádzajú dni, ktoré sa podobajú ako vajce vajcu. Vidieť to najmä teraz, keď vynaložená námaha sa akoby míňala účinkom a očakávaný bod zlomu je s veľkou pravdepodobnosťou zatiaľ ešte v dobe, ktorá nie je na dosah ruky. Nesťažujem si, viem do čoho som išiel, nemal som veľké očakávania, preto sa myslím ani nemôžem dočkať veľkého sklamania. Sklamanie je totiž vždy také veľké, aké bolo očakávanie.Viem, že je potrebné rešpektovať prirodzený vývoj zasiateho zrnka. Nie je možné povytiahnuť ho spopod zeme a už vôbec nie je možné od neho očakávať úrodu veľmi skoro. Nemyslím si, že Boh si vybral toho najvhodnejšieho na toto poslanie, beriem to iba tak, že som bol prvý, ktorý som bol ochotný tu ísť, a že to bolo možné iba preto, lebo mnohí predo mnou mi pripravili podmienky.Viem, že mnohé veci by sa tu dali robiť lepšie, keby tu prišiel človek, ktorý od Boha dostal 5 talentov. Ja sa pokladám za človeka, ktorý dostal iba dva, a som pripravený kedykoľvek prenechať miesto nejakému päťtalenťákovi.Na druhej strane sa niekedy porovnávam s ľuďmi, ktorí dostali od Boha menej talentov ako ja a závidím im, že sa nemusia až tak usilovať. Niekedy si žijú svojím pokojným životom bez naháňania a stresov a žijú veľmi pokojne a šťastne. Stávalo sa mi, že som závidel menej nadaným spolužiakom, ktorým úplne stačilo, aby boli priemerní. Nikto ich netlačil k tomu, aby boli úspešnejší a dravejší ako ostatní a čo je najdôležitejšie, ani oni samých seba k tomu netlačili. Nesnažili sa veci robiť výborne, iba dobre a stačilo to. Nesnažím sa mať voči sebe priveľké očakávania, ak by však boli primalé, pravdepodobne by som neprežil naplnený život.Viem, že sa nikdy neprestanem porovnávať ani s nadanejšími, ani s menej nadanými. Dnešné evanjelium mi chce vniesť svetlo a upokojiť ma. Poukazuje na to, čo je dôležité a čo nie je dôležité vôbec.Dôležité je odovzdať taký počet talentov, aký som dostal. Nemusím robiť viac, než na čo mám. Ak som dostal dva talenty, mám odovzdať ďalšie dva. Nemusím odovzdať ďalších päť. To sa bude žiadať od toho, čo dostal päť. Ak som dostal v niektorej oblasti dokonca iba jeden, úplne stačí ak odovzdám iba jeden ďalší. Dôležité je nezakopať ho, ale ho využiť. A vždy, keď si pripadám nedokonalo ako pokrivená hokejka v Božích rukách, spomeniem si na výrok jedného priateľa: "Nerob si z toho nič, ak si pokrivená hokejka, s takou sa ľahšie dávajú góly, ako s rovnou..."Nechcem robiť veci ani výborne, ani zle. Stačí ak ich podľa svojich síl a schopností budem robiť dobre. Toto je vlastne podstata podobenstva o talentoch. Lepšie je nepriateľom dobrého...