Stala sa tragédia a je nám ľúto rodinných príslušníkov a priateľov obetí. Je nám ľúto nezmyselnej tragédie, nech ju už zavinilo čokoľvek. Je to obeť, ktorú prinášame za to, že chceme pomôcť urovnať spory na Balkáne. Je to obeť za to, že niekde sa našli ľudia, ktorí už neboli ochotní svoje spory riešiť pokojnou cestou. Túto obeť už u nás prinášajú iba tí, ktorí sa dobrovoľne dali na toto povolanie. Nikto už nie je nútený povinne vziať do ruky zbraň a ísť zabíjať, lebo u nás žijeme v časoch mieru.Nemali by sme zabúdať na to, že mier je veľmi krehká vec. Môže sa rozbiť, ak sa stretnú tvrdohlaví ľudia. Môže sa zmeniť na vojnu, ak prestaneme rešpektovať slobodu druhého človeka, ak budeme podnecovať kohokoľvek k násiliu, či nevraživosti. Každej vojne predchádza bezprávie voči nejakej skupine ľudí. Vždy, keď sa nejaká skupina spolčí proti druhej, aby im umenšila ich práva, už je to maličká vojna. Zatiaľ bez zbraní. Kaliber slov sa však časom môže zvyšovať a môže ho nahradiť kaliber zbraní. Pred vojnou máme strach, mali by sme sa však začať báť už skôr. Vtedy, ak niekto niekomu ubližuje, vtedy, ak jedna skupina ľudí zámerne ubližuje druhej, nech je to v mene čohokoľvek a kohokoľvek.Nedovoľme rozhorieť sa vojnovému plameňmu. Už v zárodku, už v našom srdci. Vtedy, keď by sme chceli ublížiť. A to aj vtedy, keď sa jedná iba o útočné slovo malého kalibru...
