
Najlepšie je to viditeľné na tých národoch tretieho sveta, ktorým sa ekonomicky vyspelejší svet pokúša pomôcť len k zlepšeniu ekonomických ukazovateľov krajiny. Ak sa jedná len o ekonomickú pomoc bez pomoci sociálneho rozvoja, takáto pomoc neprispieva k väčšej samostatnosti a spoluzodpovednosti za celkový rast krajiny, ale vedie k vytvoreniu väčšej závislosti na ekonomickej pomoci, ktorú je potrebné opakovane poskytovať bez nejakých výraznejších výsledkov. Základný problém tkvie v nepochopení toho, čo prináša skutočný rozvoj takýmto krajinám, ktoré nepociťujú hlad po chlebe tak ako po väčšej spravodlivosti na svetovej úrovni.Rozdelenie sveta na tých, ktorí pomáhajú a na tých, ktorí pomoc prijímajú, je porušením práva na ľudskú dôstojnosť prijímateľov pomoci. Tieto krajiny nie sú vnímané zo strany svetových veľmocí ako spolupracovníci na riešení spoločného problému, ale ako tí, ktorí sa musia zapojiť do projektu nanúteného zvonku ekonomickou pozíciou v ktorej sa nachádzajú. Sociálny rozvoj týchto krajín si vyžaduje, aby boli vnímaní ako partneri pri hľadaní východiska, ktoré je najvýhodnejšie pre všetkých. Bohatšie krajiny si musia uvedomiť, že im nemôže ísť o rozvoj vlastnej krajiny na úkor chudobnejších krajín, pretože takáto nespravodlivosť nevyhnutne vedie k väčšiemu nepokoju, a je ohrozením celosvetového mieru.Skutočný rozvoj napomáha upevňovaniu celosvetového mieru, ba dokonca rozvoj by sa dal označiť aj ako "nové meno mieru". Tento mier je možné budovať len vtedy, ak si uvedomíme, že tvoríme jedno svetové spoločenstvo, ktoré sa musí usilovať o spravodlivé podmienky na rozvoj pre všetkých, a ktoré má miesto pre solidaritu so všetkými tými, ktorí sú na ceste k rozvoju oveľa ďalej ako rozvinuté krajiny. Za skutočnú pomoc týmto krajinám sa dá označiť len taká pomoc, ktorá pomôže národom vymotať sa z bludného kruhu chudoby, pomoc, ktorá ich vedie na cestu k samostatnosti a k rešpektovaniu vo svetovej rodine národov. Veľkú úlohu tu zohrávajú všetci tí, ktorí pomáhajú najmä so zlepšovaním vzdelanostnej úrovne, a ktorí vedú národy k tomu, aby si boli vedomí svojej vlastnej zodpovednosti za svoj vlastný rozvoj.