Pri rozdeľovaní zasľúbenej krajiny medzi izraelské kmene jeden z kmeňov, Leviti, nedostávajú dedičný podiel. Nedostali ani kúsok zeme, z ktorej výnosov by zabezpečili živobytie sebe a svojim rodinám. Mali žiť v mestách obývané inými kmeňmi. Starosťou levitou bolo starať sa o Božie veci a starosťou ostatných obyvateľov bolo nezabúdať na zabezpečenie slušného živobytia pre levitov. Ježiš veľmi dobre poznal túto prax, preto aj svojim apoštolom prikazuje, aby si na cestu ohlasovania nebrali nič.Je úplne jasné, že vždy budú ľudia, ktorí budú proti ohlasovaniu Božieho slova. Už proroka Ámosa prosili, aby prorokoval radšej niekde inde, ako v blízkosti kráľovského paláca. Najmä vládcovia herodesovského typu neradi počúvajú, že Božie zákony platia aj pre nich. Aj dnes je veľa ľudí, ktorí by šmahom ruky zrušili všetkých ohlasovateľov s odôvodnením, že oni ich nepotrebujú. Zabúdajú na to, že vždy bude dostatok ľudí smädných po Božom slove, ktorí si budú vážiť svojich ohlasovateľov, a ktorí sa o nich aj postarajú.Existujú rôzne modely financovania aktivít cirkví. Ja osobne za najlepší považujem ten, kedy štát a jednotlivé cirkvi sú čo najmenej prepletené a rešpektujú svoju samostatnosť a prínos pre dobro celej spoločnosti. Takto to bez problémov funguje v mnohých krajinách, kde nielen cirkevní predstavení, ale najmä laici dokážu ekonomicky a hospodárne spravovať zverený majetok. Takýto spôsob si vyžaduje dostatok ľudí, ktorí bez problémov zvládajú základnú ekonomiku fungovania spoločnosti. Mňa osobne teší, že aj na Slovensku takýchto ľudí pribúda.Neteší ma to, že takýchto ľudí je na Slovensku ešte stále veľmi málo, a ešte mnohí majú obavu zo samostatnosti a zodpovednosti. Prepojenie na dane a štátny rozpočet nie je podľa mňa najšťastnejším riešením, lebo prináša so sebou nevyhnutné kompromisy. Neveriaci ľudia takto cez dane financujú aktivity cirkví a veriaci na oplátku prižmúria oči nad financovaním aktivít štátu, ktoré majú ďaleko od hodnôt, ktoré uznávajú veriaci. Nedokážem odhadnúť, nakoľko sme pripravení na väčšiu slobodu a samostatnosť, s ktorými býva spojená aj väčšia zodpovednosť a náročnosť. Myslím si, že by sme mali o tom uvažovať s väčšou vierou. Ježiš sa nebál apoštolov poslať bez prostriedkov, pretože vedel, že ľudia, ktorí uveria, budú vedieť, čo je to vďačnosť. Vedel, že nezabudnú na to, že robotník si svoju mzdu zaslúži.Problém nastáva iba vtedy, ak by sa ohlasovatelia Božieho slova prestali správať ako služobníci, ak by zabudli na svoje poslanie a začali by sa správať ako páni nad dedičným podielom. V takom prípade si vďačnosť nezaslúžia. Nesmú zabúdať na to, že Ježiš tu neprišiel preto, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil..
