Nebolo jednoduché uveriť tomu, že Ježiš žije. Zomrel pred očami niektorých z nich na kríži. Nebolo to zdanie, veď mu dokonca prebodli srdce. Tým sa Ježišovo ohlasovanie podľa nich skončilo a zdalo sa, že sa skončila aj úloha apoštolov. Boli bezradní, plní strachu ukrytí za zatvorenými dverami. Zdalo sa, že nedokážu prekonať nevedomosť o tom, že to takto malo byť.Boli však ochotní nechať si otvoriť oči. Nešlo to naraz, pre človeka je ťažké uveriť, že žije niekto, kto bol evidentne mŕtvy. Keď Mária Magdaléna nachádza prázdny hrob, ako prvé ju napadne, že odniesli telo. Apoštoli sú tiež zvedaví, kto to urobil, lebo vedia, že oni nie. Oči sa im otvárajú iba postupne. Keď zastane Ježiš medzi nimi, pokladajú ho za ducha, chcú sa presvedčiť, či má telo, Tomáš dokonca "rukolapne".Dvaja učeníci utekajú do Emauz sklamaní, lebo oni dúfali, že Ježiš vykúpi Izrael. Spoznávajú ho pri lámaní chleba a aj vďaka tomu, že im rad-radom vykladal Písma, ktoré sa na neho vzťahovali. Väčšina apoštolov uverí až vtedy, že Ježiš nie je duch, keď si spolu s nimi zasadne za stôl a prijíma pokrm spolu s nimi.Nie je jednoduché uveriť, že Ježiš žije. My to dnes máme ešte ťažšie ako apoštoli. Nemáme poruke toľko dôkazov ako oni, a mohli by sme si myslieť, že naozaj svoj život skončil na kríži. Keby nevstal, márna by bola naša viera aj naše hlásanie. Každý človek ho môže spoznať ako svojho Mesiáša. Najskôr ale musí prekonať svoju nevedomosť a musí ho hľadať podobne ako apoštoli.Najskôr v Písmach, ktoré svedčia o ňom. Potom zo svedectiev ľudí, ktorí sa s ním v živote stretli osobne. Sú to tí, ktorí ho nasledujú celým srdcom. Takéto hľadanie nie je jednoduché. Dnes je veľa ľudí, ktorí tvrdia, že ho nasledujú, že sú jeho učeníkmi, no osobne sa s ním nestretli. Nazývajú sa kresťanmi, no nedovolili mu, aby zmenil ich život. Takýchto ľudí môžeme používať ako výhovorku, že nemusíme hľadať, a tvrdiť, že je to aj tak falošné, alebo ich správanie môžeme pochopiť ako výzvu. Výhovorky nepomôžu. Sme povinní hľadať Boha. Prečo?V prvom rade preto, že sme zodpovední hlavne voči sebe hľadať pravdu. Človek, ktorý nie je úprimný voči sebe, nedokáže byť úprimný voči druhým. Môžeme hľadanie pravdy zahlušiť výhovorkami a neprekonať našu prekonateľnú nevedomosť. Ak niekto úprimne hľadá a nenájde, nie je zodpovedný za to, že nenašiel. Kto však hľadá neúprimne, alebo našiel a nechce si to priznať, lebo by svoj život musel žiť zodpovednejšie, takýto zabíja v sebe pravdu. Neublíži Bohu, neublíži kresťanom, ublíži sebe a ceste svojho šťastia. Prosme si o odvahu hľadať a vyžarovať pravdu
