Práve včera som mal na internete diskusiu s jedným "nickom" o tom, odkedy je vlastne človek človekom. Ak by sme sa držali jeho vysvetlenia, museli by sme tento sviatok preložiť o niekoľko týždňov neskôr. Aj napriek tomu, že hoci už "Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami...", nájdu sa ľudia, ktorí budú tvrdiť, že to ešte nebol Ježiš, že to bol iba zhluk buniek pod srdcom Panny Márie a človekom, teda aj Bohočlovekom začal byť až vtedy, keď by to potvrdilo EEG...Pri počatí Ježiša však EEG ešte nebolo a nebolo ani v roku 550, odkedy sa v našej Cirkvi slávi tento sviatok. V našich kresťanských kruhoch je človek človekom od chvíle počatia. Technický pokrok na tom podľa mňa nič nezmení. Keď teda anjel Gabriel prichádza k Pane Márii, ona sa od prvej chvíle nestáva iba nositeľkou zhluku buniek, ale matkou. Dobre, že nešla na potrat aj napriek tomu,že jej hrozila smrť ukameňovaním.Prijala Pôvodcu života pre nás všetkých. Začala sa nová budúcnosť ľudstva, pretože príchodom Mesiáša prišla plnosť časov. Boh potreboval ženu, aby sa mohol narodiť tak ako každý jeden z nás, ako človek. Mohol to urobiť aj ináč, ale chcel nám byť vo všetkom podobný okrem hriechu. Stal sa teda najskôr zhlukom buniek, ktoré niektorí ešte nepovažujú za človeka. Aj my sme kedysi boli iba zhlukom buniek a sme vďační našim matkám, že nás už vtedy milovali.Tak ako Mária milovala Ježiša od chvíle počatia, tak nás milovali aj naše matky. Dnešný deň je príležitosť, aby sme si to uvedomili. Aby sme im boli vďační za ich odvahu, že sa rozhodli priviesť nás na svet. Nehrozilo im ukameňovanie tak ako Márii, no prijať ďalšie dieťa nebolo pre nich jednoduché. Ja si spomínam na svoju mamu. V čase, keď sa dozvedela, že ma nosí pod srdcom, mala na starosti už tri deti. Najstarší brat mal štyri roky, sestra tri a druhá sestra už začala chodiť.Dnešný sviatok sa chcem poďakovať mojej mame, že ma prijala, mňa štvrté dieťa do chudobnej rodiny, ktorá sa vďaka môjmu príchodu stala ešte chudobnejšou. Ale iba na peniaze. V ich nedostatku žijem od malička až dodnes. Nie je to až taký nepríjemný nedostatok. Oveľa viac by mi chýbalo, keby som vyrastal v nedostatku lásky. Tá mi v našom rodinnom kruhu nechýbala nikdy. Po mojom narodení moji rodičia prijali ešte štyri deti. Každého z nich prijali ako človeka od chvíle počatia. Neviem si predstaviť, že by z nich niektorý nebol. Boli by sme ako rodina chudobnejší o kus lásky...
