Sedíme v rozbehnutom vláčiku. Sme súčasťou európskych štruktúr, je u nás naštartovaná ekonomika, a v podstate sa stačí iba viezť. Bežnému voličovi začína byť jedno, či mu vládne pravica, či ľavica, dôležitejšie, že na vlastnej koži cíti, že zo dňa na deň sa má lepšie a lepšie. Strojvodca má dostatok pary na to, aby ju nepoužíval iba na pohon, ale pokojne jej môže minúť dostatočné množstvo na pískanie, ktoré upozorňuje na to, že hurá, vlak ide dopredu, a ešte stále ide dostatočne rýchlo.Na druhej strane bežný volič má dnes oveľa menší dosah na dianie v spoločnosti ako bežný novinár. Pretože práve novinári sú tí ktorí hýbu verejnou mienkou. Prestáva byť dôležité, čo sa v spoločnosti robí, a čoraz viac je dôležitejšie ako sa o predstaviteľov spoločnosti hovorí a píše. Ak sa zdvihne dostatočná vlna odporu a kritiky, nezruší sa druhý pilier a možno sa nezrušia ani nemocnice. Zo spoločných peňazí sa toto nehospodárne nakladanie s financiami zaplatí podobne ako vianočný darček dôchodcom, odmena tým, ktorí sa nechali okradnúť BMG, či rôzne iné "rozvojové" programy vlády.Zdá sa, že sa pomaly ale isto prepracúvame k občianskej spoločnosti, kde nevládne vláda, ale kde smerovanie určujú odborníci, ktorí majú vplyv na verejnú mienku. Je to paradox, ale zdá sa, že populistická vláda v súčasnej dobe nie je až takým zlým riešením, lebo vlastne nevládne ona, ale verejná mienka. Čo sa však stane, ak sa verejná mienka obráti neželaným smerom? Čo sa stane, ak sa dovtedy nezocelí opozícia a nepribudnú jej ľudia s dostatočnými hereckými schopnosťami? Dnes už totiž pribúda ľudí, ktorí vyžadujú od vlády len to, aby ich nechala bežať a aby sa všade rozliehal obdivný potlesk...
