Mnohí si mylne myslia, že záškoláci a ich rodičia sú nejako trestaní. Je to všeobecne rozšírený omyl. Trest pre takýchto žiakov a ich rodičov je taký smiešny, že sa jednoducho finančne oplatí radšej neposielať deti do školy. Už som tu o tom písal viackrát. Ak dieťa nepríde do školy, rodičom pozastavia na jeden mesiac detské prídavky, pošlú ich na sociálne oddelenie, prípadne na školu a buď sociálni pracovníci, alebo učitelia majú za tie peniaze urobiť nákup a zabezpečiť, aby si ich rodičia vyzdvihli. Potrestaní sú tí nesprávni a jediná výhoda je, že za peniaze určené pre deti sa rodičia neopijú, alebo ich neprefajčia. Príliš malý trest za také trestuhodné správanie. Spoločnosť a jej zákony (ktoré vytvárajú nami platení poslanci) umožňujú, aby sme našimi daňami podporovali zaškoľovanie záškolákov.Môj návrh? Pre všetky deti na Slovensku rozdeliť detské prídavky na dve časti. Na výživné a školné. Výživné by prichádzalo všetkým deťom, pretože všetky prijímajú pokrm. Školné by prichádzalo v plnej výške tým, ktorí prijímajú vzdelanie a výchovu, ktorú má zabezpečiť škola. Pre väčšinu detí na Slovensku by sa nič nezmenilo. Zmenilo by sa to iba pre záškolákov. Ich školné by prichádzalo na školu a dostali by ho o toľko percent znížené, na koľko percent berú školu vážne. Do úvahy by sa brala známka zo správania a neospravedlnené hodiny. Ak by mal niekto dvojku zo správania, znamenalo by to, že školu berie len na 50%, podobne by sa mu to vyrátalo aj pri neospravedlnených hodinách. Na vymyslenie vzorcov má školstvo (dúfam) dosť dobrých matikárov. Peniaze, ktoré by zostali z nevyčerpaného školného, by išli na štipendiá pre tie deti na škole, ktoré si to zaslúžia, to by už bolo v rukách učiteľského zboru.Nie je jednoduché vidieť bezradnosť triednych učiteľov, ktorí na polročnej klasifikačnej porade hlásia, že ich trieda má za polrok vymeškaných napríklad 6000 (slovom šesťtisíc) neospravedlnených hodín. Sumy, ako keby sa hlásili výhry v lote. Nejedná sa však o výhru, ale o prehru všetkých. Naposledy som o tomto systéme rozprával s pani Luciou Nicholsonovou a pánom Miroslavom Pollákom, ktorí ma pozvali na Lunik IX, keď tu mali výjazdové rokovanie. Môj návrh sa im celkom zapáčil a sľúbili, že ho posunú ďalej. Neviem však či je je priechodný, pretože už si pomaly zvykám na to, že v politike sú najmenej priechodné najjednoduchšie riešenia. Stále však dúfam, že sa nájde niekto na najvyšších miestach, ktorý urobí niečo pre to, aby sme zo svojich daní neplatili zaškoľovanie záškolákov, ale tieto prostriedky presunie tam, kde sa naozaj využijú, zúročia sa, a vrátia sa nám v budúcnosti vo forme vzdelaných ľudí s dobrou výchovou.
