Prvý článok na blog som napísal 18. mája 2005, onedlho to bude 5 rokov, čo píšem. Za ten čas som tu napísal 1361 článkov na rôznu tématiku. Podľa štatistík z "Counter statistics" ľudia na moju stránku prišli z 892 384 unikátnych adries. Ak počítam, že mnohí z nich majú počítač aj doma aj v práci, a že počas piatich rokov pravdepodobne viacerí menili svoje počítače, aj tak to bude asi viac ako štvrť milióna ľudí, ktorí si tu buď prišli niečo prečítať, alebo hľadali niečo iné, a hodilo ich to na moju stránku. Cítim zodpovednosť voči mnohým čitateľom, najmä voči tým, ktorí sa vyjadrili, že nebudú vstupovať do diskusií pod články, ale svoje postrehy mi napísali mailom. Niekedy to došlo až tak ďaleko, že sa mi nazbieralo za krátky čas niekoľko stoviek nevybavených mailov. Chcel by som sa aj touto cestou ospravedlniť všetkým, ktorým som na ich maily neodpovedal, lebo vtedy som považoval za dôležitejšie udržiavať úroveň diskusií pod článkami. Dnes to už vidím inak...Viem, že tým vyvolám veľmi ostrú diskusiu anonymov, ale neplánujem meniť rozhodnutie nediskutovať s nickmi, o ktorých nič neviem. Neustále pridávam nových a nových medzi ignorovaných, najmä po tom, ako som sa dozvedel, že viacerí z nich diskutujú pod viacerými nickmi, dokonca sú aj prípady, že pod jedným nickom diskutuje niekoľko členov jednej rodiny. Viaceré nicky sa usilovali predstaviť mi svoju identitu mailom, lenže žiaľ nemám kapacitu na to, aby som si popri reálnych kontaktoch pamätal aj takéto, nazvem ich poloreálne. Viaceré nicky sa ohradili, že oni sú medzi anonymnými nickmi výnimka, že komunikujú slušne. Uznávam to, no platí, že ak je niekde výnimka, tak obyčajne potvrdzuje pravidlo. Plánujem aj naďalej prispievať na blog, pokiaľ bude trvať, najmä zo zodpovednosti voči všetkým tým, ktorí moje postrehy radi čítajú a radi sa k nim vyjadrujú či už na Facebooku, alebo mailom.Zatiaľ platí, že nie je možné zrušiť diskusiu pod článkami na blogu bez toho, aby sa články neocitli mimo výber z hlavnej stránky. Ponechám diskusie aj z toho dôvodu, aby som si občas pozrel názory tých, ktorí síce vystupujú pod nickom, ale ich názory má dokážu obohatiť aj napriek tomu, že často tvrdia opak toho, čo tvrdím v článku. Oveľa viac sa však zameriam na diskusie na Facebooku a na odpovede na otázky, ktoré mi prídu mailom, pretože to sa viac podobá reálnej komunikácii, ktorá od človeka vyžaduje zodpovednosť za vyjadrené myšlienky, a ktorá je zdrojom obohatenia pre obidve strany. Chcem sa poďakovať všetkým svojim čitateľom, ktorí počas niekoľkých rokov prichádzali čítať moje myšlienky, chcem sa poďakovať hlavne tým, ktorí ma svojimi komentármi obohatili, a ktorí ma povzbudzovali aby som sa nevzdával a nehádzal flintu do žita v obdobiach, ktoré boli náročnejšie, v obdobiach, kedy som uvažoval o ukončení blogovania.Zatiaľ tu zostávam a zostanem tu dovtedy, kým bude pár ľudí, ktorí budú čítať to čo napíšem a ktorých to aspoň trošku osloví. Nepíšem preto, aby som lámal rekordy v čítanosti ani preto, aby som sa stal známym. Píšem preto, aby som využil možnosť šíriť aj takouto cestou myšlienky, ktoré považujem za potrebné šíriť. Najmä myšlienky evanjelia, myšlienky o tom ako spravovať spoločnosť, aby sme mohli pokojne a nerušene žiť na našom nádhernom Slovensku. Tiež myšlienky o tom, ako sa správať sociálne a pomáhať núdznym, a pritom ich nerobiť závislými na pomoci, ale privádzať ich k vymaneniu sa z pomoci najskôr smerom k svojpomoci, a potom k tomu, aby oni sami pomáhali tým, ktorí sa z bludného kruhu chudoby ešte nevymanili. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí spolu so mnou nachádzajú odpovede na otázky, ktoré trápia nielen mňa ale aj mnohých čitateľov môjho blogu.
