Vôbec neľutujem, že som včera na pohreb tam a späť precestoval viac ako 500km. Byť na pohrebe takého človeka ako bol on, je zážitok, ktorý každého človeka posunie bližšie k ľudskosti. Takí ľudia ako on, by nemali zomierať, to mi napadlo ako prvé. Svet je chudobnejší o jeden nádherný ľudský strom. Jeho miesto však nezostalo prázdne. Zostala po ňom rodina, ktorá v ňom mala vzor a ktorá ho nahradí. Jablká, ktorté z toho stromu spadli, nepadli ďaleko od stromu a namiesto jedného nádherného stromu vyrástol sad.Bolo nám všetkým ľúto, no neplakali sme. Zomrel človek, ktorý bol sýty života. Človek, ktorý svoj život prežil naplno. Bude nám chýbať jeho veselý spev na rodinných stretnutiach, na svadbách jeho vnukov a vnučiek. Bude nám chýbať jeho trpezlivosť a jeho životná múdrosť. Bude nám chýbať jeho životná energia. Aj napriek bolestiam sa nesťažoval a vždy mu viac záležalo na druhých ako na sebe. Naplno žil, pokojne umieral v kruhu svojej rodiny. Nepotrvá dlho a stretneme sa s ním. Veríme, že smrťou sa všetko nekončí. Máme čo robiť, aby sme sa dostali tam, kde je teraz on.Pred pohostením po pohrebe, jeho dcéra všetkým povedala, za čo všetko mu ďakujú a čím pre nich bol. Život takéhoto človeka je pre mňa najlepším argumentom pre večný život. V každom z nás je túžba po večnom živote. Tú túžbu do nás vložil Boh. Ak zomrie takýto človek, vôbec nepochybujem o tom, že Boh mu túto túžbu vyplní.Ešte raz Vám, strýko Ján, chceme poďakovať za to, že sme Vás mohli poznať, že sme mohli prežiť svoj život vedľa Vášho.
