Dedinka Kritizovec

Dedinka Kritizovec...Do dedinky v malebnom kraji pod vysokými kopcami prišiel celkom obyčajný človiečik, aby tam strávil časť svojho života. Zo všetkých síl sa usiloval pomôcť všetkým obyvateľom dediny. Bola to zvláštna dedina, ľudia tam totiž boli zelení a žltí. Hoci mnohí medzi sebou nažívali v porozumení, našlo sa tam zopár výnimiek, ktorí tvrdili, že iba oni sú správne zafarbení.Človiečik si vyhrnul rukávy, obliekol montérky a pustil sa horlivo do práce. Mnohí sa nechali jeho horlivosťou strhnúť a spoločne urobili veľa dobra pre žltých aj pre zelených. Keďže človiečik veľa pracoval, nemal kedy počúvať reči tých, ktorí pracovali málo rukami a veľa jazykom. Až prišlo na lámanie chleba...Človiečik si jedného dňa sadol a porátal, čo všetko urobil spolu s pracovitými a ochotnými ľuďmi z dediny. Bol rád, že sa veľa ľuďom pomohlo a s touto radosťou sa chcel podeliť s ostatnými obyvateľmi. Vtedy niektorí zelení vystúpili s kritikou: “Pomáha len žltým!” Žltí im oponovali: “Pomáha iba zeleným!” Človiečik bol z toho hlúpy a bol hlúpy aj z iných čudných pripomienok, preto si jedného dňa sadol a začal listovať v starých listinách, prečo je to tak. V jednej zaprášenej knihe, objavil vysvetlenie...Dedina, do ktorej prišiel, sa kedysi volala Kritizovec. Tento názov jej prischol podľa starobylej kliatby, ktorou ich postihol černokňažník z hustého lesa. Niekto z dediny ho raz vyrušil, preto si vymyslel priam pekelný trest. Jedného dňa si predvolal všetkých obyvateľov dediny, milo sa im prihovoril a položil im dve zákerné otázky.Prvá znela:Chceš pracovať?Druhá znela: Chceš rozmýšľať?Sľúbil, že zaručí bezstarostný život tým, ktorí odpovedia - Nie! Mnohí zatúžili po bezstarostnom živote a padli do jeho pasce. Tí, ktorí boli pracovití a vedeli rozmýšľať, odišli od černokňažníka s prázdnymi rukami. Tí ostatní dostali od neho darček.Každý človek, ktorý bol čo len trochu lenivý a hlúpy, dostal do daru dve lupy, do každej ruky jednu. Jedna lupa zväčšovala - tou sa odvtedy ten človek pozeral na chyby iných. Druhá lupa zmenšovala - tá bola určená na pozorovanie dobrých vlastností. Čím bol človek lenivejší a hlúpejší, tým väčšie lupy dostal. Odvtedy v tejto dedine sa ľudia rozdelili na dve skupiny. Jedni mali prázdne ruky a boli vždy ochotní poradiť a pomôcť. Tí druhí mali plné ruky „práce“ - mali v nich lupy - a ich jedinou úlohou bolo kritizovať tých, ktorí niečo robili.Dedina sa svojím kritizovaním stala povestnou po širokom okolí a preto ju ostatní nevolali inak ako Kritizovec. Dnes sa už táto dedina volá inak, lebo touto kliatbou sú postihnutí iba niekoľkí obyvatelia dediny. Každým dňom pribúda počet múdrych a pracovitých ľudí. Stará kliatba však na niektorých rodinách zostala a hovorí sa, že prischne každému, kto je hlúpy a lenivý.