Celkom obyčajný človiečik sa raz vybral na prehliadku jedného mesta. Rád spoznával nové veci, preto už pri bráne sa tešil na tie novoty, ktoré ho čakali. Zaradil sa do skupiny a čakal na pokyn vodcu, ktorý ich mal sprevádzať. Bol to muž v stredných rokoch a mal nasadené tmavé okuliare. Vedel sa stále sympaticky usmievať a v ruke mal - bielu paličku!Obyčajný človiečik sa zháčil a pre istotu sa spýtal vodcu:- Vy ste naozaj slepý? Vodca pokojne odvetil:- Teraz áno, ale keď som začal sprevádzať skupiny, mal som výborný zrak. Poznám celé mesto naspamäť. Môžete sa s dôverou zaradiť do môjho sprievodu.Vodca nevzbudzoval dôveru, ale čo už ostávalo obyčajnému človiečikovi, veď lístok už mal zaplatený. Nedá sa predsa odradiť prvým dojmom. Skupina sa pohla a obyčajný človiečik sa započúval do výkladu. Až teraz si všimol, že v skupine boli viacerí ľudia, ktorí mali biele paličky a tmavé nepriehľadné okuliare. Veľmi túžili byť aj oni vodcami, preto sa slepému vodcovi chceli vo všetkom podobať. Aj oni mali doma svoj vlastný, upravený svet.Výklad bol teoreticky na dobrej úrovni, až na nejaké maličkosti. Niektoré časti mesta totiž časom zmenili svoju tvár. Hlavne tam, kde bolo viac mladých, bol výzor mesta prispôsobený ich štýlu. Slepému vodcovi robilo problémy niektoré zmeny uviesť do výkladu, pretože ich nevidel.Niektorí vidiaci mu hovorili o zmenách, no on málokedy uveril tým, ktorí nemali biele paličky. Drobné zmeny oproti skutočnosti ľudia bez paličiek vodcovi prepáčili. Niekedy však zmena, najmä v novších častiach mesta bola podstatná a davom sa niesla tichá, nesúhlasná vlna nespokojnosti vidiacich.Ľudia s paličkami ich však vždy okríkli, aby boli ticho, pretože vodcov hlas sa tak pekne počúva. Vždy, keď začal šum silnieť, vodca zavelil a všetci nevidiaci začali spievať jednotnú pieseň. Po speve zavládlo hrozivo nepokojné ticho a vodca pokračoval vo výklade. Keď niekto aj potom veľmi protestoval a dožadoval sa otvoreného dialógu, vrátili mu peniaze a poslali ho preč.Po nejakom čase sa obyčajný človiečik znova vybral na túto nezvyčajnú prehliadku. Trocha sa však omeškal a zastihol dav turistov už dosť ďaleko od brány. Práve sa blížili k veľkému novému výkopu. Zrazu úplne nepochopiteľne začali všetci padať do jamy. Keď obyčajný človiečik pribehol bližšie, všimol si, že tí v jame mali všetci biele paličky.Na okraji jamy stáli niektorí bez paličky, ktorí sa až do poslednej chvíle snažili vodcu presvedčiť, že vedie skupinu do výkopu. Škoda že sa nechali prekričať tými s paličkami. Škoda, že nedokázali premôcť znechutenie a nezastali sa tých, ktorých vodca posielal preč. Škoda, že prestali veriť v zmenu a vyzývať k otvorenému dialógu. Mohli zabrániť nielen upadnutiu vodcu a jeho verných, ale hlavne úpadku turistiky najmä mladých ľudí.Obyčajný človiečik sa od okoloidúcich dozvedel, že už dosť dlho chodia na prehliadku s vodcom väčšinou len tí s paličkami, a že si upravili trasu, ktorá teraz vyhýbala tým miestam, kde boli mladí ľudia. Mladí sú vraj čudní, stále sa medzi nimi niečo mení. Vodca a jeho verní nepočítali s tým, že aj v starej časti mesta sa môže objaviť nový výkop...Pri páde do jamy mnohým popadali okuliare. Väčšina z nich si ich opäť nasadila. Niektorí však pochopili, že svetlo je krajšie ako tma a začali uvažovať nad tým, že tí bez okuliarov mali v mnohých veciach pravdu.A keďže výkopov bolo po meste dosť, pretože nepriehľadné okuliare nedokážu zastaviť vývoj, skupina čudákov s bielymi paličkami sa stále zmenšovala. Čoraz viac rástol počet vidiacich, až jedného dňa poďakovali slepému vodcovi a na jeho miesto si zvolili takého, ktorý videl. Skupina turistov začala rásť a omladzovať sa a nikto už netúžil žiť vo svojom vlastnom, upravenom svete.
