Za všetko môže Google Meet. Zoznámila som sa s ním počas pandémie, keď som sa ako učiteľka angličtiny musela naučiť učiť online. Platforiem na učenie online je plno, ale Google Meet sa mi zapáčil vďaka krásnym pozadiam. Ťuknete na klávesu a hneď to vyzerá, akoby ste učili z pláže, vysokého mrakodrapu, parížskej kaviarne alebo útulnej chalúpky. Záleží len na momentálnej nálade. Rozhodne je to zábavnejšie než tá skriňa, ktorá je v skutočnosti za mnou, keď učím online. No a počas zimných mesiacov je mojim najobľúbenejším pozadím útulná miestnosť s krbom a veľkým oknom, za ktorým sneží. Fakt romantické!
Práve som doučila, keď sa ma manžel pred pár dňami opýtal, čo by som si priala pod stromček. Ja že nič, všetko už mám, nič mi netreba, možno len takú maličkosť… “Akú maličkosť?” spýtal sa on dychtivo. “Čo ja viem, možno nejaký krb…”
O krbe sa už u nás vedú debaty pár desaťročí. Náš dom bol totiž postavený s myšlienkou na budúci krb. Kdesi v jeho útrobách je vraj schovaný krbový komín. Aspoň tak povedal svokor, ktorý dom navrhol a postavil. Ja som si to predstavovala tak, že stačí vyvŕtať jednu dieru, pripojiť krb ku komínu a je to. No nie? Manžel tieto moje reči toleruje tri zimné mesiace, pretože vie, že s príchodom marca ustanú. V duchu ďakuje bohu za globálne otepľovanie.
Situácia sa nečakane vyriešila, keď som včera navštívila kamarátku. Práve sa nasťahovala do nového bytu v starom ale zrekonštruovanom paneláku. Všetko u nej žiarilo novotou, ktorá sa ale niekedy zamieňa s výrazmi ako nezabývanosť či neútulnosť. O jej byte to však neplatilo. Človek v ňom mal pocit, akoby tam už bývali odjakživa. Obzerala som sa okolo seba snažiac sa zistiť, z čoho ten pocit pochádza. A odrazu mi to zapálilo. Krb. V paneláku! Krásne to v ňom pukalo a okrem toho vydával upokojujúci vianočný jazz. Normálne z neho sálalo teplo, napriek tomu, že bol v telke.
Utekala som domov, pričom som zrejme dosiahla rekord v behu na tisícpäťsto metrov, čo je vzdialenosť medzi spomínaným panelákom a našim domom. Schmatla som svoj laptop a vbehla do kuchyne. Rok dozadu mi manžel nad kuchynský stôl pripevnil veľkú počítačovú obrazovku, aby sme na nej mohli počas večere pozerať zábery z Talianska, keď sa nám za ním zacnie. Manžel toto riešenie považoval za lacnejšie než presťahovať sa do Talianska, čo bolo moje prianie minulé Vianoce. Viete, keď sa ma pýtal, čo chcem pod stromček, a ja že nič, len takú maličkosť...
Zapojila som teda laptop k obrazovke nad stolom, otvorila YouTube, naťukala do vyhľadávača “krb 4K” a ...voilà… mala som svoj krb. Zatancovala som si pred ním tanec víťazov a utekala pohľadať manžela.
Aj on bol prekvapený z toho, ako si náš mozog dokáže všeličo domýšľať, pretože aj on cítil, že z tej obrazovky naozaj sála teplo. Potom sme si pri našom novom krbe vypili pohár červeného vína a povedali si, že vianočná atmosféra tento rok prišla náhle a, prekvapivo, bez veľkého zhonu. Ak teda za zhon nerátam ten beh na tisícpäťsto metrov.
P.S. Ja viem, že vy, hrdí majitelia krbov, sa teraz uchechtávate, prípadne si poťukávate prstom po čele. Ale viete si predstaviť, čo by ste vyvádzali vy, keby ste krb nemali? No tak! A ešte by bolo od vás pekné, keby ste sem-tam natočili video vášho reálneho krbu a dali ho na YouTube, nech nemusím stále pozerať tie “zacyklené” videá, kde drevo síce horí, ale nijako sa nemení... Srdečne ďakujem!
