Stôl a stolička sú súčasťou domova tak ako muž a žena (hoci existujú aj domácnosti, ktoré majú buď len stôl alebo len stoličku). Stôl je hranatý, pevný, solídny, praktický stredobod miestnosti. Stolička je oblá, ladná (väčšinou), flexibilná, všestranná. Stôl a stolička patria k sebe, vzájomne sa dopĺňajú a tvoria funkčný celok. Niet preto divu, že sa v našom jazyku stôl vykryštalizoval ako termín mužského rodu a stolička ako slovo rodu ženského.
Nie je to však tak vo všetkých jazykoch. V nemčine, napríklad, je stôl muž, ale aj stolička je muž a vo francúzštine je zase stôl žena rovnako ako stolička. Možno aj preto majú tieto národy viac pochopenia pre alternatívne domácnosti než je tomu u nás. Môže to byť tiež dôvod, prečo sa vzájomne nemajú veľmi v láske.
Úplne iný prístup k rodom však zvolila angličtina. V snahe byť čo najviac „gendrovo“ neutrálna sa rozhodla celú problematiku zjednodušiť. Všetko okrem osôb je stredného rodu, teda aj stôl a stolička sú „ono“. Tým odpadol obrovský problém s učením sa rodov všetkých podstatných mien a eliminovali sa chyby v ohýbaní slov podľa rodovej príslušnosti. A ten, kto sa niekedy pokúšal učiť nemčinu alebo francúzštinu (hoci to isté platí aj pre taliančinu či španielčinu) vie, o čom hovorím.
Ale poďme konečne k tomu futbalu. Síce Francúzsko dosť presvedčivo porazilo Anglicko, ale čo sa týka jazyka, Francúzi prehrávajú na plnej čiare. (Možno práve preto im to futbalové víťazstvo treba nechať.) Síce sa z dôvodu urazenej hrdosti tvária, že anglicky hovoriacim turistom nerozumejú, je jasné, že doma sa potajme učia anglickú slovnú zásobu. Vedia totiž, že inak sa vo svete nedohovoria. A možno aj rodová neutrálnosť a s tým spojené jednoduchšie učenie sa angličtiny je jedným z dôvodov, prečo sa stala svetovým jazykom číslo jeden. Isteže, aj ona má svoje úskalia, ako napríklad výslovnosť či „spelling“, ale svetové prvenstvo jej už žiaden jazyk len tak ľahko nepreberie.
V závere podotknem, že paralela podobná stolu a stoličke sa dá použiť aj na samotnú francúzštinu a angličtinu. Angličtina je hranatá, pevná, solídna, praktická, stredobod jazykového sveta. Preto by sa asi mala nazývať angličtino. Francúzština je oblá, ladná, lahodná, flexibilná. Je to rozhodne ona. A tak ako stôl a stolička, oba jazyky sa vzájomne dopĺňajú, tvoria krásnu rozmanitosť sveta a je dobré, že stále oba existujú.
A čo slovenčina, pýtate sa? Tá je predsa ako tá váza kvetov, čo zdobí prestretý stôl. Aj ona je určite žena.
