Neplatí to, pravdaže, úplne vždy, ale keď je to pravda aspoň na sedemdesiat percent (možno lepšie osemdesiat), svet je taký, aký má byť.
Minule mi, napríklad, zdochla baterka na aute. Bola to tak trochu moja vina, ale o tom netreba hovoriť. Dobrý manžel to nepotrebuje počuť. On to vie a nechá si to pre seba. Volám mu teda v ten ľadový decembrový večer so slovami, „tatino, čakám tu na stanici na tvojho syna (ktorý je aj môj, ale nikdy nie je na škodu pripomenúť, že v tom lietajú dvaja) a keďže vlak mešká, pustila som si rádio a vyhrievanie zadku ... no á ... teraz nejde naštartovať“. V telefóne zostane asi tridsať sekundové ticho. Zhruba toľko času potrebuje dobrý manžel, aby si v duchu povedal: „Doparoma, ženská, už zase? Pred pol rokom si v parkovacej garáži oškrela celý bok a minulý rok som ti musel prísť opraviť defekt, trikrát! A vždy to bolo na kúpu novej pneumatiky! Už mám v tej firme množstevnú zľavu. A okrem toho je vonku zima a ja mám rozohranú hru.“ Dobrý manžel však nič z toho nepovie nahlas, maximálne si niečo zašomre popod nos a neutrálnym, i keď predsa len jemne otráveným, tónom oznámi, „počkaj ma tam“.
Dobrá manželka sa síce posnaží vyriešiť problém aj sama, očkom mrkne na svojho šestnásťročného syna, ktorý sa už medzitým usadil na sedadlo spolujazdca a vytiahol mobil akože sa ho táto „situácia“ netýka a ona si potvrdí, že šestnásťročný snáď bude jedného dňa dobrým manželom, ale momentálne je nepoužiteľný. Osloví teda pár znudených taxikárov, ale hoci sú prekvapivo milí, ani jeden nenosí v aute nabíjací kábel. Zato dobrý manžel má nabíjacie káble dva. Jeden kúpi cestou na stanicu v Kauflande a druhý objaví v mojom aute pod sedadlom. (Asi vedel prečo ho tam dával, aj keď naňho medzitým zabudol.) A ešte k tomu vie, ako tie káble poprepájať medzi jeho autom a mojim a nespôsobiť všeobecný skrat.
Ale viem, čo chcete povedať. Také klišé! Akože dobrý manžel je ten, kto vie vymeniť gumy na aute, opraviť zapchatý záchod a odstrániť pavúka z kúpeľne?! To nemyslíš vážne?
Nie, nemyslím. Teda, trochu aj áno. Všetky spomínané zručnosti sú veľkou výhodou v životopise dobrého manžela, ale nejde len o ne. Niekedy ide o úplné prkotiny (hoci prkotinami ich nazývajú iba zlí manželia, tí dobrí vedia, že sú to veľmi dôležité veci, na ktorých stojí či padá šťastné manželstvo, a teda šťastie ako také). Jedna z takých dôležitých prkotín napríklad je, že dobrý manžel dokáže rozpoznať každý odtieň nálady svojej manželky a adekvátne naň zareagovať.
„Dnes ráno si spokojná,“ oznámil minule môj dobrý manžel. „Ako vieš?“ opýtala som sa a usrkla zo svojej správne horúcej a správne silnej kávy. „Lebo takto nakláňaš krk, len keď si veľmi spokojná,“ vysvetlil a spokojne sa usmial. Lebo dobrý manžel je spokojný len vtedy, keď je spokojná aj manželka. No a keď som nespokojná, čo sa vraj prejavuje zamĺknutosťou a ťažkým dýchaním, takmer až vzdychaním, príde ku mne a objíme ma. Prípadne urobí niečo, čo predpokladá, že zlepší moju náladu. Buď mi doleje do šálky viac horúcej kávy alebo, ak káva došla, povie mi, že v tom pyžame vyzerám ako jeleň.
Ale nerobí to vždy. Niekedy ma nechá vyváľať sa vo svojich náladách, lebo aj to je sem-tam zdravé. Alebo je to preto, že v tom konkrétnom momente nemá kapacitu starať sa o nálady druhých, lebo sa potrebuje postarať sám o seba. Pretože len človek, ktorý sa dobre stará o seba, sa potom dokáže postarať aj o iných. A treba priznať, že manželia majú omnoho lepšiu schopnosť postarať sa sami o seba než manželky, najmä ak tie manželky sú zároveň matkami. My, manželky, nad touto špeciálnou schopnosťou manželov často ohŕňame nosom, prevraciame očami či si z nej robíme srandu, ale mali by sme byť za ňu vďačné, lebo to je jeden z dôležitých faktorov, ktoré umožňujú manželom byť nám oporou.
Asi ma nazvete staromódnou, a ja teraz nemyslím 1980 staromódnou, ja myslím 1450 staromódnou, pretože poviem, že dobrý manžel je niečo ako rytier. Nemusí ísť hneď dobiť pre mňa nejaký hrad, aj keď ten bojnický by sa mi vcelku aj páčil, stačia také tie malé každodenné (alebo aspoň každotýždenné) rytierstva. Napríklad také vianočné svetlá. Nemám v láske vianočné sviatky, všetok ten zhon a zimu a nákupy a falošne optimistické vianočné pesničky vyhrávajúce dokola už od polovice novembra, ale jedna vec, na ktorú sa vždy teším, sú vianočné svetielka. Tento rok som kúpila nové na strom pred domom, ale keď som ich vytiahla z krabice boli tak zamotané, že ani po hodine úpornej snahy sa mi ich nepodarilo rozmotať. Vtedy ma opantala akási čudná zmes zúrivosti, frustrácie a sebaľútosti, že ani len tie poondené svetlá mi nie sú na tieto odporné sviatky dopriate, šmarila som svetlá o zem, zavrela sa do izby (tresknúc dverami) a začala čítať napínavú detektívku, čo je paradoxne môj najobľúbenejší a zároveň najúčinnejší spôsob ako sa vyhnúť predvianočnému infarktu. Alebo infarktu vôbec.
Keď bol asi o hodinu vrah dolapený a ja zmierená s otrasnosťou vianočných sviatkov bez svetiel, zobral ma môj dobrý manžel za ruku, priviedol k oknu, aby mi ukázal, že svetielka spolu so svokrom rozmotali a zavesili. Boli síce trochu nakrivo, ale jednoznačne zachránili Vianoce.
Podobný druh rytierstva podstupuje môj manžel, keď ma pravidelne bráva na výlety. Nejde o nič veľkolepé, skôr niečo ako predĺžený víkend v Ľubľane, Šoproni či Českom Krumlove. Ako on tvrdí, sám by tam asi nikdy nešiel, ale robí to pre mňa, lebo vie, že tieto malé úniky z každodennej reality mi dodávajú energiu a keď už tam ide kvôli mne, aj on si tam vždy nájde niečo pre seba, niečo nové a nečakané, čo by bezo mňa a bez toho, že niečo rytiersky robí pre druhého, nikdy nezažil.
Hovorí sa, že súčasná doba je dobou krízy vzťahov a ja si dovolím tvrdiť, že kvalita vzťahov v spoločnosti sa odvíja od kvality manželov. Isteže, neplatí to pre úplne všetky ženy, ale taká priemerná manželka je prevážne spokojná, keď má po boku takéto toho obyčajného dobrého rytiera. A ani len v striebornom zbroji nemusí byť, stačí, že sa s ňou, trebárs, podelí o svoj nahryznutý keksík.
Mohla by som vám, milí priatelia, zaželať veľa šťastia, zdravia a úspechov v novom roku, ale vzhľadom k téme si dovolím vybočiť z tradície a popriať vám, aby ste dokázali byť dobrými manželmi a dobrými manželkami (hoc aj nie ste zosobášení). K pohodovému novému roku potom už nič viac chýbať nebude.
