Ani sa nestihne obzrieť (keďže kalendár na rozdiel od svojho poddaného až tak podrobne nesleduje) a poddaný si už veselo špacíruje po Tatrách. Lebo štátny sviatok sám osebe nie je až taký problém (veď zväčša je naozaj čo oslavovať). Horšie to už je s tými dňami okolo štátneho sviatku.
Záleží, pravdaže, na tom, na aký deň v týždni sviatok pripadne. Vo výnimočných prípadoch má vykorisťovateľ veľké šťastie. Štátny sviatok vtedy padne na nedeľu. Aj sobota sa ráta za relatívne uspokojivú. Jedinou nevýhodou je skutočnosť, že sa poddaný zjaví v pondelok v práci v mierne nasrdenej nálade. Srší z neho pocit nespravodlivosti, ktorý ale okolo obeda zväčša vyprchá.
Aj piatok či dokonca pondelok dokáže vykorisťovateľ pri troche veľkorysosti považovať za prijateľný. Poddaní si užijú predĺžený víkend a dostatočne vyšpacírovaní sa v dobrej nálade vrátia na svoje pracoviská. Trocha pomalšie sa rozbiehajú, keďže najskôr potrebujú dôkladne prediskutovať nahromadené zážitky, ale potom sa zväčša plní elánu pustia do práce.
Horšie to už je s utorkom alebo so štvrtkom. Ak štátny sviatok pripadne na niektorý z týchto dní, nastáva situácia, kedy je veľmi pravdepodobné, že sa poddaní nezjavia v práci ani v pondelok, prípadne piatok. A aj tí, čo sa zjavia, sa tvária akoby niekomu robili veľkú láskavosť. A aj tak nič nevybavia, keďže polovica ostatných je nezvestných. To už dokáže priemerného vykorisťovateľa dosť popudiť.
Ešte horší je prípad, keď štátny sviatok pripadne na stredu. Vtedy má polovica poddaných tendenciu sa oddávať neprítomnosti aj v pondelok a utorok a druhá polovica vo štvrtok a piatok. Opäť sa nič nevybaví a celý týždeň je v háji. Vykorisťovateľ im to samozrejme môže zakázať, ale kto by chcel mať kvôli pár dňom na krku odbory. Lenže, ak im to povolí, bude mať na krku investorov. Pretože taký priemerný vykorisťovateľ je vlastne len zrnom medzi dvomi mlynskými kameňmi.
Situácia sa však stáva naozaj kritickou (ako sme boli svedkami posledný prázdninový týždeň), keď sa v niektorom týždni objavia štátne sviatky dva. A je v podstate jedno, na ktorý z pracovných dní pripadnú. Vtedy to už môže vykorisťovateľ leda tak na celý týždeň zabaliť a pridať sa k všeobecnému špacírovaniu po Tatrách. Bude sa tam síce tlačiť s väčšinou poddaných a mnohými investormi či odborármi, ale čo mu už, úbožiakovi, iné zostáva. Lanovky sa začnú prehýbať pod váhou nepracujúcich a jeden poľahky nadobudne falošný pocit, že sme si tu všetci takmer rovní.
Veru, naša krajina je (okrem štátnych sviatkov) plná paradoxov. Namiesto toho, aby ho v rámci triedneho boja nenávidel, poddanému príde vykorisťovateľa tak trocha aj ľúto.
P:S. To ale neplatí pre nepriemerných (nadštandardných) vykorisťovateľov. Do takýchto výšin bežný smrteľník nevidí, ale dá sa predpokladať, že takýmto vykorisťovateľom štát povolí všeličo, napríklad aj nesvätiť štátne sviatky. Tak takých nám ľúto nie je.
