Ak by som chcel dáko geograficky priblížiť národnostné zloženie
všetkých zahraničných študentov, ktorých mohol človek stretnúť na
Univerzite v Patrase, vyzeralo by to asi takto: od Portugalska a Írska
až po Rusko a Čínu, od Lotyšska až po Grécko, pár ľudí z Afriky,
Ameriky a skupina Arabov.
Austrália a Antarktída zástupcov nevyslali :)
Jeden by mohol namietať, že to už dnes nie je problém, veď sa už aj
tak všetci dohovoríme anglicky. No nebolo to zase až také jednoduché.
A tak sa nakoniec akosi sám od seba postupne sformoval jazyk celkom
nový, krásny a hlavne nezrozumiteľný pre každého nezainteresovaného
človeka.
Tento jazyk stál na pevných anglicko-poľských základoch, s
najpotrebnejšími gréckymi výrazmi, bulharskými básničkami, s prímesou
španielskych a srbských nadávok a francúzskeho „oui-oui".
Problém však nastal po návrate do vlasti, kde zrazu nikto nerozumel
reči môjho kmeňa, cítil som sa zrelý aspoň na krátky rýchlokurz
slovenčiny a tiež tu nikto nevie správne vysloviť to nádherné
španielske „ŔŔŔ"!!!
Grécky Babylon alebo španielske „ŔŔŔ“
Vidím to tak, že istý čas predsa len budem ešte čerpať z časustráveného v gréckom Patrase. A dnes by som chcel porozprávať o(ne)dorozumievaní sa ľudí z rôznych kútov sveta, žijúcich zrazu spoluna jednom mieste.