Hučiaci kameň

Paraguaj patrí medzi najchudobnejšie krajiny Južnej Ameriky, kde sa ešte doteraz hovorí indiánskym jazykom guaraní a je to tiež krajina, kde po 2. svetovej vojne našlo útočisko asi najviac nemeckých vojnových zločincov.Trochu zafúľaný, v mestách preplnený, všade plno trhov, pouličných predajcov a vravy, takže som sa po tom argentínskom civilizačnom úniku znova ocitol v klasickej Južnej Amerike.Pokiaľ vám nezáleží na pôvode tovaru, v Paraguaji zoženiete pod rukou úplne všetko. Tak ako samotný premiér, ktorý si takto zadovážil aj svoje vládne vozidlo – novučičký, no kradnutý mercedes a uhnal si tak poriadny politický prešľap.A na paraguajskom území leží takisto Itaipu. Obrovský betónový skvost budovateľskej architektúry s výkonom 18tich jadrových elektrárni a 8 kilometrovým priehradným múrom vysokým 196 metrov.A my, obyvatelia bývalého východného bloku, sa tu zrazu cítime ako doma pred takými 20timi rokmi. Všade hrubizné betónové múry, ťažká technika, obrovské výrobné haly, vyblednuté nástenky a steny ovešané smejúcimi sa šťastnými robotníkmi v nových monterkách, ktorých sa tu denne vystrieda cez 30 tisíc.Práci česť!