Keď veci nestihnú prípoj

K tej výške nemám čo dodať, hádam len toľko, že by mali vidieť môjho brata, na ktorého už by hádam ani nedovideli.K menu by som si teoreticky mohol pridať ešte zopár ďalších, len som si ešte nevybral, ktoré by to mali byť.Tak aspoň vysvetlím tú batožinu...Tej mi naozaj moc neostalo, lebo väčšina z nej zatiaľ neprišla, a tak som sa motal po Južnej Amerika iba s príručnou batožinou. To znamenalo: notebook, zubná kefka, letenka, deka, čo som si „požičal“ od Air France a pas.Ten sa u mňa tiež dlho neohrial, lebo ho potrebovali kvôli registrácií na úrade, takže som naozaj chodil celkom naľahko.Tak si vravím, no nič to, veď ju hádam neposlali dakde do Kapského mesta! A keby aj, už by som sa musel voľajako zariadiť. Zatiaľ mi kázali iba čakať, tak som čakal. A na ďalší večer, div sa svete, ma kufor aj ruksak čakali opretí v kúte letiskovej haly pod nápisom „Lost and Found“. Zatúlali sa, chvalabohu, iba v Kolumbii, a tak ich najbližším lietadlom poslali za mnou.Keď som sa potom o pár dní konečne vybaľoval vo svojej izbe, darmo som hľadal, či mi dnu kolumbíjčania nepribalili aj nejaké vrecká s bielym práškom ako „bolestné“, nenašiel som nič.Držgroši jedni!!!